V utorok 22. októbra sa stretli v Novej pevnosti v Komárne srbský prezident Alexander Vučič a predsedovia vlád Slovenska Robert Fico a Maďarska Viktor Orbán. Iniciatíva na stretnutie vyšla od Alexandra Vučiča. Podľa následného spravodajstva hovorili najmä o problematike migrantov z juhu, ktorí prechádzajú – zatiaľ – cez Srbsko, Maďarsko a Slovensko ďalej do Nemecka, Francúzska, Anglicka. Na margo migračnej trasy Robert Fico povedal: „Mali sme pravdu.“
Veru aj Fico mal pravdu. Spomeňme si, ako v roku 2015 tisíce migrantov z Afriky a Blízkeho východu zaplavili centrum Budapešti. Chceli pokračovať ďalej do Rakúska a Nemecka, ale cez rakúske hranice sa nemohli dostať. Viktor Orbán vtedy zvolil radikálne riešenie a postavil na maďarsko-srbskej hranici plot. Koľko bolo vtedy rečí na západ od Maďarska. Neskôr postavilo plot na svojej južnej hranici aj Rakúsko a Nemecko a žiadne reči neboli. Problém migrantov z juhu pokračuje a západ trvalé riešenie nevie nájsť. Najnovšie hľadajú miesta mimo územia EÚ, hotspots, kam by migrantov odsúvali, ale pokiaľ Európska únia nebude mať dosah na hotspots, riešenie nebude dlhodobo fungovať. Pri súčasnej politike EÚ voči Afrike a krajinám Blízkeho východu, poplatnej želaniam Spojených štátov, účinné riešenie EÚ ani nenájde.
Traja politici hovorili aj o iných témach. Fico a Vučič sa zhodli pri posudzovaní vojny na Ukrajine, pravdepodobne neprotirečil ani Orbán. Všetci skritizovali migračný pakt EÚ, ktorý Únia prijala tento rok.
Všetci traja politici patria vo svojich krajinách k odporcom poklonkovania Západu a nepatria medzi obľúbencov mainstreamových médií práve na Západe. Ale zatiaľ sa držia. Robert Fico urobil zo Slovenska krajinu zaujímavú pre svet. Nikdy dosiaľ v zahraničí natoľko nesledovali, čo sa deje na Slovensku, ako práve teraz. Viktor Orbán sa vypracoval na najvýznamnejšieho maďarského politika za posledných sto rokov (mám z anglických médií).
Symbolické bolo aj miesto, kde sa stretli. Novú pevnosť v Komárne začalo stavať Rakúsko v roku 1546 po porážke pri Moháči (1526) a neskoršom obsadení Budína. Pevnosť má výhodnú polohu na sútoku Dunaja a Váhu, čiže z troch strán ju chráni rieka. Stavali ju podľa najnovších talianskych poznatkov a stala sa z nej najväčšia pevnosť Rakúskej monarchie. Cisár mal jeden problém: žiadnemu národu monarchie nedôveroval, že by dokázal brániť pevnosť proti Turkom okrem jedného – Srbom. Po dokončení pevnosti dopravil do Komárna srbskú posádku aj s rodinami. Dal pre nich postaviť aj pravoslávny kostol, ktorý v Komárne stojí dodnes. Pôvodná pevnosť zasahovala aj do dnešného Komáromu v Maďarsku. Prezident a predsedovia vlád mali stretnutie v pevnosti, ktorá historicky spája všetky tri národy. Turci, resp. ich spojenec sa dvakrát pokúsili dobyť pevnosť, ale nikdy sa im to nepodarilo. V roku 1594 sa o dobytie pokúsili Turci, ale bezúspešne, v roku 1683 spojenec Turkov, uhorský šľachtic s vojskom Imrich Thököly, tiež neúspešne. Imrich Thököly je pochovaný v novom evanjelickom kostole v Kežmarku.
Vučič, Fico a Orbán po stretnutí zdôrazňovali, že hovorili najmä o migrantskej trase. Ale stretli sa politici troch krajín, ktorí vnášajú do európskej politiky potrebné nové myšlienky a potenciál, aspoň sa pokúsiť o ich uskutočnenie. Ich stretnutie nemusí byť posledné a okruh tém sa tiež môže rozšíriť. Zaslúžia si podporu.