V posledných týždňoch sa na Slovensku začali hromadiť migranti, najmä z Blízkeho východu. Ako nás informujú médiá, mnohí z nich, azda až väčšina udáva ako krajinu pôvodu Sýriu. Má to dva dôvody.
Európska únia pod tlakom Spojených štátov uvalila na Sýriu hospodárske sankcie, pretože vraj režim prezidenta Asada je diktátorský a nedodržiava ľudské práva. Sankcie ničia hospodárstvo Sýrie a mnoho ľudí sa v krajine nedokáže uživiť. Volia radšej strastiplnú cestu do Európy než živoriť doma. Asadov režim kritizujú Spojené štáty, ktoré protiprávne obsadili časť Sýrie na východ od rieky Eufrat, kde sa nachádza ropa. Američania ropu jednoducho kradnú, ale Sýria trie biedu. Nastavali si tam desiatky vojenských základní. Sankcie zaviedli proti režimu prezidenta Asada, ktorý s ruskou pomocou porazil teroristický Islamský štát.
Druhý dôvod spočíva v tom, že v roku 2015 vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová, plniaca vôľu Američanov, povedala slávnu vetu: „My to zvládneme“ a nariadila prijímať do Európy všetkých Sýrčanov – utečencov pred režimom prezidenta Asada, ktorý sa postavil Američanom. Vo všetkých arabských štátoch sa hovorí po arabsky. Na Blízkom východe sa rýchlo rozkríklo, že Sýrčanov do Európy berú a takmer všetci utečenci z Blízkeho východu hovoria našim pohraničným policajtom, že sú zo Sýrie. Ktorý náš policajt rozozná, že utečencova arabčina sa viac podobá na – povedzme – alžírsku arabčinu než na sýrsku? Ale pragmatizmus arabských utečencov možno využiť v náš prospech. Krajiny pôvodu (alebo zdanlivého pôvodu) utečencov totiž nechcú prijímať svojich občanov naspäť.
Pred štyrmi rokmi navštívila Sýriu malá slovenská mimovládna delegácia. Hovorili sme so sýrskym predsedom vlády Imádom Chamísom aj s terajším ministrom zahraničných vecí Faisalom Mekdadom, vtedy námestníkom ministra. Okrajovo sme hovorili aj o návrate sýrskych utečencov do Sýrie. Vtedy to pre Slovensko nebol závažný problém. Z rozhovorov vyvodzujem, že o otázke by bolo možné rokovať so sýrskou stranou. Sýrii by sme ponúkli zrušenie hospodárskych sankcií zo slovenskej strany za prijatie všetkých migrantov, ktorí uviedli, že pochádzajú zo Sýrie. Pre Sýriu by to bola dobrá dohoda. Čoskoro by cez Slovensko išiel do Sýrie všetok tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie. My by sme mohli vrátiť do Sýrie migrantov, ktorí majú uvedené, že pochádzajú zo Sýrie. Súčasťou dohody by mohla byť doložka, že Slovensko bude kontrolovať, či vrátení migranti netrpia v Sýrii politickým prenasledovaním. Mimochodom, takáto dohoda by mala svoju predohru. V roku 1992 sme dohodli, že Sýria zakúpila 300 tankov zo slovenských zbrojoviek, keď platilo embargo na dodávky zbraní do Sýrie a slovenské zbrojovky strácali zákazníkov. Dnes by možno stačilo aj iné protiplnenie.
Zostal by ešte problém s Európskou úniou. Tlačili by na nás, že sa nemôžeme vymknúť z európskej politiky sankcií voči Asadovej Sýrii. V Európskej únii je veľa príkladov, ako si väčšie štáty v zahraničných záležitostiach robia veci po svojom. EÚ nám chce nanútiť prijímanie migrantov a neuznáva migrantov z Ukrajiny, ktorí sa u nás zdržujú. EÚ neuznáva, že zvolená politika vo veci migrácie je neúčinná, ba naopak podporuje migráciu. Suverénna slovenská vláda by proti migračným kvótam z Bruselu postavila dohodu s Damaskom. Pohrozili by sme, že nebudeme hlasovať za predĺženie sankcií proti Sýrii.