Na pozvanie predsedníčky hornej komory ruského parlamentu (Rada federácie, neoficiálne Senát) Valentiny Matvijenkovej som sa zúčastnil ako medzinárodný pozorovateľ prezidentských volieb Ruskej federácie, ktoré prebiehali v dňoch 15. – 17. marca t. r.
V Moskve sme vytvorili skupinu v zostave Nikolaj Malinov, Bulhar (predseda Medzinárodného hnutia rusofilov), profesor Sulejman zo Senegalu a autor tohto textu. V piatok 15. marca nás prijal senátor Konstantin Kosačov, predseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu, zúčastnili sme sa slávnostného večera a koncertu na počesť zahraničných pozorovateľov v Moskve. V sobotu naša skupina cestovala autom do Tveru, mesta asi 200 km severovýchodne od Moskvy, kde sme vykonávali vlastnú pozorovateľskú činnosť. Navštívili sme štyri volebné miestnosti, umiestnené podobne ako u nás v školách, jedna bola v akomsi verejnom úrade. Rozmiestnenie vo volebných miestnostiach bolo tiež podobné ako u nás – stolíky so zoznamami voličov, za stolíkmi členky volebnej komisie. Každý kandidát mohol mať v miestnosti svojho pozorovateľa. V každej miestnosti, ktorú sme navštívili, bola pozorovateľka z Obščestvennoj palaty (Verejnej komory) Štátnej dumy, v troch mal pozorovateľov aj Vladimir Putin.
Verejná komora Štátnej dumy je osobitná ustanovizeň v Rusku. Jej poslaním je umožniť akúsi poslaneckú reprezentáciu spoločenských skupín, ktoré by inak nemali šancu na poslanecké zastúpenie. Poslanci Verejnej komory sa vyberajú z navrhnutých kandidátov malých národíkov Ruska, poslanca mali/majú katolíci a ďalšie skupiny. Poslanci nemajú právo hlasovať, ale vyjadrujú sa k návrhom zákonov a iným materiálom, ktoré majú prejsť hlasovaním v Štátnej dume a ďalšie oprávnenia. Hlas poslanca Verejnej komory má väčšiu váhu ako hlas „len“ osoby verejne známej.
Naspäť k voľbám. V Rusku voliči označia za plentou meno vybraného kandidáta a listinu s kandidátmi buď vložia do automatu, ktorý ju automaticky zaregistruje alebo (nie všade majú automatické registračné prístroje) listinu vhodia do urny. V každej miestnosti sú umiestnené dve až tri kamery, ktoré zaznamenávajú volebný proces. Záznam sa uchováva a prípadnú sťažnosť možno porovnať so záznamom. Voľby prebiehali pokojne, voliči odvolili a opustili miestnosť.
V ruských novinách som sa už predtým dočítal, že nebohý opozičník Alexej Navaľnyj ešte za svojho života vyzval svojich prívržencov, aby išli voliť v nedeľu (posledný deň) o 12. hodine a voľby využili na demonštráciu proti súčasnému režimu v Rusku. V Tvere žiadne také zhromaždenie nebolo. Pýtal som sa neskôr Rusov, či niekde bolo „navaľnovské“ zhromaždenie. Dostal som informáciu, že boli také zhromaždenia v Moskve, Petrohrade a Jekaterinburgu. Zhodou okolností, sú to mestá s povesťou najsilnejšieho liberálneho zastúpenia.
Z Tveru sme ešte vyšli navštíviť volebné miestnosti v mestečku Ržev a v jednej dedine (názov som si nepoznačil). V Rževe sme navštívili pomník padlých vojakov v rževskej bitke. Bitka prebiehala od 8. januára 1942 do 31. marca 1943 a padlo v nej 2 milióny sovietskych vojakov a 700-tisíc nemeckých. Ržev je dôležité cestné a železničné centrum neďaleko od Moskvy a pre sovietske velenie bolo kľúčové Ržev udržať. Počty padlých sú hrôzostrašné.
Výsledky volieb už poznáte. Niekoľko poznámok a hodnotení. Víťazstvo Vladimira Putina (87 % z odovzdaných hlasov) je najvyššie z doterajších prezidentských volieb. Na voľbách sa zúčastnilo 77 % voličov. Mimochodom, ruská agentúra Levada, ktorá má označenie zahraničný agent, pretože mala príjem aj zo zahraničia, asi mesiac pred voľbami namerala Putinovi podporu 86 %, čiže takmer zhodnú, akú získal vo voľbách. Sú to všetko čísla na Západe nedosiahnuteľné, ale reálne. Voľby podliehajú kontrole ľudskej, matematickej aj elektronickej. Rusi vo voľbách ohodnotili, akým spôsobom vie Putin (hlavný veliteľ armády) konať. V „nových“ územiach Ruskej federácie – Doneckej republike, Luganskej republike, Chersonskej oblasti a Záporožskej oblasti dosiahol Putin ešte vyššie percentá hlasov.
Počas dvoch volebných dní nás sprevádzala senátorka Ľudmila Skakovská, profesorka Tverskej štátnej univerzity. Vďaka nej sme mali možnosť získať informačne bohatý výklad k navštíveným miestam hrdinskej Tverskej oblasti.
Na záver niekoľko slov k voľbám ruského prezidenta v Bratislave. Podľa ruského zákona o voľbách, občania Ruska v zahraničí mohli hlasovať na ruských vyslanectvách, čiže aj v našom hlavnom meste. Príchod na ruské veľvyslanectvo v Bratislave je z úzkej Maróthyho ulice a bolo sa treba obávať, že sa slovenskí rusofóbovia pokúsia rušiť ruských občanov, prichádzajúcich voliť. Bývalý poslanec Národnej rady Peter Marček a autor tohto textu sme sa rozhodli postaviť proti potenciálnemu pokusu zakaliť dobré slovensko-ruské vzťahy. Na Miestnom úrade Bratislava-Staré mesto sme ohlásili na deň volieb (17. marca) pred ruským veľvyslanectvom verejné zhromaždenie pod heslom Za družbu Slovenska a Ruska. Účasť na zhromaždení patrila najmä členom Slovensko-ruskej spoločnosti, členom pripravovanej strany Zjednotení Slovania a ďalším priateľom Ruska. Okolo poludnia sa nepriatelia Ruska naozaj pokúsili rušiť naše zhromaždenie, ale nepochodili. Vďaka patrí aj polícii, ktorá si splnila svoju zákonnú povinnosť a chránila zhromaždenie. V Bratislave volili stovky ruských občanov žijúcich na Slovensku.
Prezidentské voľby 2024 otvorili Rusku možnosť kráčať ešte zomknutejšie za svojimi cieľmi.
Pripájam zopár nedeľných záberov spred ruského veľvyslanectva v Bratislave.
