Národná rada prijala pomerne nedávno (3. októbra 2024, účinnosť od 1. januára 2025) zákon o transakčnej dani (číslo 279/2024) a o zákone sa polemizuje. Slovensko zďaleka nie je prvou krajinou, kde prijali takýto zákon, ale v našich polemikách som nezachytil, že by sa diskusie dotýkali zmyslu zákona a analyzovali zákon zo zorného uhla plnenia jeho zmyslu.
Zisk z finančných operácií je dieťaťom globalizácie a s globalizáciou úzko súvisí. Je to zisk, ktorý vyvolal vo svete pozornosť a odpor pretože operácia, z ktorej pochádza, neslúžila žiadnej ľudskej potrebe okrem prinesenia zisku pôvodcovi operácie. Globalizácia vznikla a rozvinula sa po páde východného bloku (socialistického tábora) v priebehu 90-tych rokov. Do západného ekonomického obehu pribudlo veľké bohatstvo už bývalého východného bloku v podobe územia, ľudí, prírodného bohatstva, trhov a pozostalého priemyslu a poľnohospodárstva. Západný ekonomický obeh sa stal naozaj globálnym. Zostali aj väčšie alebo menšie rozdiely v ekonomickej úrovni krajín a v hodnote ich meny. Rozdiely v hodnote ich meny sa nedali na celej zemeguli zjednotiť, nebol na to mechanizmus ani jednotná sila, „vláda“, ktorá by to nariadila a zmenežovala. Boli však cesty, po ktorých sa mohli peniaze, meny, preháňať po celej zemeguli. Banky a ich počítačové prepojenie. Na ich toky po zemeguli neboli obmedzenia. Globalizácia ich zrušila. Odrazu stačilo na základe počítačových príkazov prehnať povedzme milión francúzskych frankov najskôr z Paríža do Frankfurtu, potom do Tokia, potom do New Yorku, potom do Londýna a naspäť do Paríža. Cesta sa našla na základe kurzových prepočtov tak, aby pri návrate do Paríža bol už nie milión frankov, ale viac. Okolo zemegule sa preháňali nie milióny frankov, ale miliardy, potom už nie frankov, ale eur, dolárov, prípadne českých korún. Z miliárd na ceste okolo sveta mohli pribudnúť nie milióny, ale najmenej desiatky miliónov. Cesta okolo sveta trvala nie ako hrdinom románu Julia Vernea osemdesiat dní, ale maximálne týždeň. Peniaze na ceste okolo sveta, ani tie pribudnuté, nevytvorili pre človeka žiadnu hodnotu s výnimkou toho, kto ich na cestu poslal a potom pri návrate prijal. Pre neho vytvorili hodnotu rovnú ich zvýšenému množstvu. Jeho práca spočívala výlučne vo vytýčení krivoľakej cesty po krajinách, na základe kurzovej hodnoty, pre jeho peniaze. Globalizácia priam vyzývala bohatých ľudí a firmy, aby ju využívali viac a viac. Pred rokmi som čítal, že spoločnosť Toyota zarobí viac na finančných operáciách než na výrobe áut. Azda preto jazdí po cestách, aj našich, akosi menej Toyot.
Takýto bezpracný zisk priam vyzýval, aby bol zdanený. Návrhy na zdanenie zisku z finančných operácií sa zrodili na západných univerzitách a vo výskumných ústavoch, ktoré by sme dnes nazvali alternatívnymi čiže disidentskými. Hlasy proti takým návrhom nedali na seba čakať. Z miliónov, ktoré prinášali finančné operácie, sa dali zaplatiť autori aj médiá, ktorí písali proti návrhom na novú daň. Príspevky proti zdaneniu zisku z finančných operácií boli zároveň príspevkami na podporu globalizácie. V postkomunistických krajinách prví zaviedli takúto daň pred pár rokmi Maďari. Viktor Orbán si to jednoducho dovolil. Ale spomeňme si, aká kampaň sa proti nemu spustila, dokonca prenikla až do našich médií. Prvýkrát som sa dočítal o zneužívaní finančných operácií v polovici 90-tych rokov v publikáciách dnes už nebohého amerického ekonóma Lyndona LaRouchea. Dnes sa napĺňajú všetky jeho vtedajšie predpovede o vývoji amerického hospodárstva. Ale čo on všetko podstúpil. Dostal sa do amerického väzenia, americké noviny sa neodvážili uverejniť jeho články. Raz som sa pýtal amerického priateľa, kto je LaRouche? Odpovedal mi, aby som sa od LaRouchea držal čo najďalej lebo pre americký establishment budem odpísaný.
Globalizmus sa v súčasnosti pohybuje po klesajúcej krivke. Po necelých troch desaťročiach existencie už odhalili dosť jeho negatívnych vlastností (popri aj niektorých pozitívnych, predovšetkým rozšírení ekonomického rozvoja do predtým zaostalých krajín). Vzniklo ekonomické a mocenské centrum proti globalizmu BRICS. Uvedomujú si to aj jeho proponenti. 2. júna uverejnil Larry Fint vo Financial Times článok o potrebe nového globalizmu, akýsi globalizmus 2.0. Akoby chcel zachrániť z globalizmu koľko sa len dá hoci pod novou značkou. Inak Larry Fint je vrchným šéfom spoločnosti Black Rock, čiže pred poslednými nemeckými voľbami nepriamy šéf terajšieho nemeckého kancelára Friedricha Merza. S odstránením súčasného globalizmu odpadnú aj politické a ekonomické základy transakčných daní kde-kade vo svete, vrátane Slovenska. Pravda, to môže trvať dlho.
Diskusii o slovenskom zákone o transakčnej dani by prospelo, keby sa viac zamerala na pôvodný zmysel zdanenia finančných operácií. Aby to nebola daň na už zdanené činnosti, ktoré prinášali konkrétne prínosy.
Slovenský zákon vymenúva v § 4 finančné operácie, z ktorých sa platí daň aj operácie, z ktorých sa daň neplatí. Daň sa – správne – neplatí z finančných operácií s verejnoprávnym prvkom, čiže voči štátu a samospráve a od štátu a samosprávy a ďalej množstvo operácií bez takého prvku. Ich analýza presahuje rozsah tohto článku. Analýza, nakoľko zodpovedajú pôvodnému zmyslu zdanenia finančných operácií, aby sa finančné operácie nevykonávali len za účelom zisku bez súvisu s reálnou operáciou, ktorá priniesla ľuďom konkrétny prospech.
Zákon o dani z finančných operácií zodpovedá začleneniu Slovenska do globálneho západného hospodárstva, ktoré umožňuje bezprácny zisk, preto vo svojej podstate je užitočný. Jeho novelizácie by mali odhaliť operácie, ktoré nevytvárajú bezprácny zisk a také zo zákona vylúčiť a naopak odhaliť finančné operácie, ktoré v zákone ešte nie sú zahrnuté, ale vytvárajú bezprácny zisk a také do zákona zahrnúť.