V dňoch 26. – 27. mája prebehla v srbskom Belehrade medzinárodná konferencia. Na konferencii vystúpil aj predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský. Jeho prejav prinášame.
Príspevok na konferencii v Belehrade 27. 5. 2025
Ján Čarnogurský, Bratislava
Začnem z opačného konca. Slovania prejavili v dejinách mimoriadnu odolnosť. Do priestoru strednej Európy sa prisťahovali neskôr ako napr. Germáni, hoci spočiatku a ešte dlho nie v slobodnom postavení. Stačí sa pozrieť na mapu. Český štát sa hlboko vklinil do germánskeho priestoru, ale sa drží. Hitler to chcel zmeniť a ako skončil. Pre slobodné postavenie si Slovania potrebovali osvojiť okrem mocenskej odolnosti aj schopnosť kompromisu, keď bol nevyhnutný. Schopnosť kompromisu si osvojil kráľ Veľkej Moravy Svätopluk, keď v 60. rokoch 9. storočia sa formálne podrobil nemeckému cisárovi Ľudovítovi Nemcovi, tým získal mier na západe svojej ríše a mohol ju rozširovať na severovýchod aj na západ (Čechy). Vznikla ríša, ktorú byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenet nazval Veľkou Moravou.
V Srbsku išiel vývoj priamočiaro, bez väčších kompromisov a vyústil do bitky na Kosovom poli (1389). Jej výsledok a ďalší vývoj poznáme. Kompromis a nekompromisnosť akoby si rozdelili strednú a južnú slovanskú Európu. Stredná slovanská Európa v kríze volila kompromis, južná nekompromis. Nuž, stredná Európa sa ubránila islamu a skôr väčším ľudským obetiam. Vyhnutie sa ľudským obetiam umožnilo Čechom a Slovákom v 1. svetovej vojne vytvoriť légie najmä v Rusku a zasiahnuť do vojny najskôr na ruskej strane v bitke pri Zborove (1. – 2. 7. 1917), potom proti boľševickej armáde v ruskej občianskej vojne, ale najmä vytvoriť silný argument pre vytvorenie Československej republiky. Vladimír Medinskij, poradca prezidenta Vladimíra Putina a vedúci ruskej delegácie na terajších rokovaniach s Ukrajinou, inak veľký obdivovateľ Prahy, rozprával na stretnutí s Valdajským klubom, ako mu český taxikár na ceste z Karlových Varov do Prahy vychvaľoval českých politikov, ktorí ušetrili český národ od krvavého stretu s Nemcami v roku 1939 a vďaka tomu Praha zostala neporušená, ale v roku 1945 všetko vyhrali. Vladimír Medinskij odpovedal taxikárovi, či mali Rusi rovnako postupovať v bitke pri Stalingrade?
Okrem kompromisu verzus nekompromisu vystupuje v dejinách aj dialektika. V ruskej historiografii sa pri hodnotení maďarského vpádu do strednej Európy uvádza, že vpád zastavil nemecký Drang nach Osten, ktorý Veľká Morava nebola schopná zastaviť. Pri zastavení prenikania islamu v podobe Osmanskej ríše do strednej Európy sa javí, že obranu strednej Európy boli schopní zorganizovať len Habsburgovci. Cena bola veľká, ale to bola dialektika dejín. Slovensko zvolilo pred zánikom v roku 1939 samostatnosť a spojenectvo s hitlerovským Nemeckom, ale slovenskí vojaci neboli ochotní riadne bojovať na východnom fronte, preto ich sami Nemci stiahli z bojovej línie a v roku 1944 vypuklo na Slovensku Povstanie proti Nemcom. Do kategórie dialektiky dejín možno zaradiť aj zmluvu Molotov – Ribbentrop z roku 1939, keď Západ urobil predtým konkrétne kroky, aby nasmeroval hitlerovské Nemecko proti Sovietskemu zväzu do samostatnej vojny.
Nuž, ochota ku kompromisu niekedy vyústi do veľmi zlej dialektiky. Historicky sa v Európe stali Slovania najväčším postrachom. V Uhorsku pred 1. svetovou vojnou, kto prejavil sympatie k Rusku alebo k iným slovanským národom, súdili ho za zločin panslavizmu. Najviac odsúdených pre tento zločin je zaznamenaných v Budapešti (vtedy tam žilo veľa Slovákov) a na druhom mieste v Ružomberku. V januári 1942 maďarská horthyovská armáda povraždila v meste Nový Sad a v Báčke v srbskej Vojvodine viac ako 3 000 ľudí, vrátane žien, detí a starých ľudí. Po vojne zverejnený nemecký hitlerovský Generalplan Ost predpokladal (po víťaznej vojne) redukovať obyvateľstvo slovanských národov približne o polovicu, v niektorom národe viac, v inom trochu menej. Na začiatku vojny proti Sovietskemu zväzu Hitler vydal svojim vojakom a generálom osobitný pokyn, že vojna v Sovietskom zväze, čiže v dnešnom Rusku, nie je obyčajnou vojnou, ale vojnou na vyprázdnenie priestoru od obyvateľstva a vojaci majú odhodiť obvyklé predstavy o humanizme. Snahu zničiť Rusko nemali len nacisti. Krátko pred skončením vojny dal Churchill príkaz svojim generálom, aby vypracovali plán kódovo nazvaný Unthinkable (Nemysliteľné) proti Sovietskemu zväzu aj za použitia atómových zbraní a zajatých nemeckých divízií. Plán bol odvolaný až po úspešnej sovietskej jadrovej skúške. Naozaj to bol nemysliteľný plán. A plán na zničenie Ruska sa neredukuje len na zničenie komunizmu v Rusku. Po zániku Sovietskeho zväzu zanikol aj ruský komunizmus ako vládnuca ideológia, ale boj proti Rusku pokračuje. V januári 2023 sa konala v Európskom parlamente konferencia, ako bude rozčlenené Rusko po víťazstve Ukrajiny v súčasnej vojne. V súčasnosti prebiehajú rovnaké demonštrácie proti politikom, považovaným za proruských. V Srbsku proti prezidentovi Vučičovi, na Slovensku proti premiérovi Ficovi, v Maďarsku proti premiérovi Orbánovi. Nikde neprebieha demonštrácia proti politikovi, vystupujúcemu prozápadne.
Ale nebudem hovoriť len o minulosti. Črtá sa nový zápas a Slovania budú v ňom v popredí a môžeme byť na to hrdí. Vo svete, najmä na Západe sa rozšírila globalistická ideológia, ktorá chce vylúčiť z dejín národy. Nedávno v Nemecku štátna tajná služba zaradila nemeckú parlamentnú stranu Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland) medzi extrémistov a, ako jeden dôvod uviedla v oficiálnom odôvodnení, že táto strana sa hlási k definícii Nemca podľa etnického pôvodu. Podľa novej ideológie pojem národa má zmiznúť a zostať len štátna príslušnosť (zatiaľ), ekonomické a zemepisné ukazovatele, dokonca biologická podstata človeka sa stane relatívnou. Proti tejto ideológii sa všeobecne stavajú slovanské štáty a najradikálnejšie a najpremyslenejšie Rusko. Aj preto organizuje Západ, na čele s Veľkou Britániou, široký front proti Rusku. Ako ilustrácia, kam front až zachádza, môže slúžiť Česká republika. V českých médiách práve teraz beží diskusia, že hanlivý výraz „židák“ nemožno použiť, ale rovnako hanlivý výraz „rusák“ možno použiť. Na našu stranu frontu v tomto zápase môžeme byť hrdí. Našu odolnosť budeme potrebovať.
Táto konferencia je tiež súčasťou zápasu.
Na záver by som chcel poďakovať osobitne Srbom (a Srbkám) v sále. Asi neviete prečo. V európskej revolúcii v roku 1848 srbské knieža Obrenović venoval slovenským vedúcim národovcom Hurbanovi a Štúrovi peniaze na vyzbrojenie slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za národné práva. Zbrane, kúpené za srbské peniaze, dobrovoľníkom veľmi pomohli.
Ďakujem, teraz už všetkým, za pozornosť.