Svetová politika sa hýbe a slovenská vládna trochu menej, ale tiež.
Premiér Robert Fico navštívil v Moskve ruského prezidenta Vladimíra Putina a slovenská opozícia sa ide z toho zblázniť. Tzv. západnú príslušnosť Slovenska chce dať do ústavy. Strana SaS tvrdí, že do EÚ aj NATO sme vstúpili na základe referenda a nemožno z nich len tak vystúpiť. Poznámka pre SaS: do NATO sme nevstúpili na základe referenda. O našom členstve rozhodla len druhá Dzurindova vláda a parlament, pretože referenda sa vláda bála. Keby bolo o NATO referendum, pravdepodobne by naše členstvo odmietlo. Robert Fico rokoval najmä o dodávkach plynu po hrubom odmietnutí Vladimíra Zelenského z Kyjeva pokračovať v preprave ruského plynu cez ukrajinské územie. Nielen o plyne, ostatne, ruský prezident ho prijal v nedeľu a prezident teraz už 150-miliónovej krajiny a premiér 5-miliónovej krajiny rokovali dve až tri hodiny. Pred približujúcimi sa medzinárodnými otrasmi by nás to mohlo skôr tešiť.
Najmä na pozadí toho, čo stvára opozícia. Opozícia vopred súhlasí so všetkým, čo prichádza zo Západu. Vojenské rozpočty NATO sa majú zvyšovať na 5 % HDP, samozrejme, v rámci našej západnej príslušnosti, ako inak. EÚ nám pridelí a bude prideľovať južných migrantov, samozrejme, naša západná príslušnosť. Odmietať lacnejšie ruské energie a iné tovary, samozrejme; počuli sme to už v 90-tych rokoch, keď dnešní liberáli nechceli ani návrat našich deblokovaných peňazí, „lebo sú z Ruska“. Po hrubom správaní sa Vladimíra Zelenského voči Slovensku ho Michal Šimečka navštívil v Kyjeve a ešte sa tým chválil. Možno mu Zelenskyj ponúkol miesto 500 miliónov dolárov zo zamrazených ruských aktív na Západe 600 miliónov a Šimečka by ich rád prijal. Akosi suverénne ponúka Zelenskyj z cudzích peňazí a Slovensko by ich prijatím zatiahol do zlej hry.
Prehoďme si pár slov na tému Slovenska medzi Východom a Západom, osobitne v čase medzinárodných premien.
Slovensko je medzi Východom, v podstate Ruskom a Západom, pretože tak rozhodli naši predkovia, keď sa tu usadili a vtedy ani nemuseli poznať zemepis. Ďalšie rozhodnutie urobil kráľ Svätopluk. Vyhnal žiakov svätých Cyrila a Metoda, ktorí obaja prišli z Východu a pripútal nás na Nemeckú ríšu na Západe. Získal bezpečnú jednu hranicu a mohol rozširovať ríšu na všetky strany, ale zmluva s nemeckým cisárom prispela pri jeho synoch k zániku Svätoplukovej ríše. Preskočím pár storočí. V 20. storočí vzniklo Československo. Na Versaillskej konferencii sme dopadli v podstate dobre a prispeli k tomu dve okolnosti, ktoré – ako sa ukázalo – netrvali dlho. Francúzsko, jeden z víťazov 1. svetovej vojny, potrebovalo potenciálneho spojenca na východe Nemecka. Túto úlohu Československo spĺňalo. Druhou okolnosťou bolo neobyčajne úspešné bojové vystúpenie československých légií v Rusku. Držali viaceré veľké mestá a celú transsibírsku železnicu. Ale légie sa presunuli do vlasti, v Rusku vyhrali boľševici a o 20 rokov neskôr ani Francúzsko nebolo schopné zadržiavať nacistické Nemecko, spojenec na východe mu bol skôr na ťarchu. S modifikáciami to platí aj o Anglicku. V roku 1925 ešte Francúzsko uzavrelo spojeneckú zmluvu s Československom, ktorá bola prepojená aj s Anglickom, ale deň pred Mníchovskou dohodou francúzsky a anglický vyslanec navštívili v Prahe prezidenta Beneša a oznámili mu, že Československo musí splniť Hitlerove požiadavky, pretože Francúzsko a Anglicko mu neprídu na pomoc. Ešte horšie obišlo Poľsko. Týždeň pred začiatkom vojny, 25. augusta 1939, Anglicko uzavrelo s Poľskom spojeneckú zmluvu, ktorá zahrňovala aj vojenskú pomoc pri napadnutí. Ale keď Nemecko napadlo 1. septembra Poľsko, Anglicko a Francúzsko vyhlásili Nemecku len „smiešnu vojnu“ (Drôle de guerre), avšak Nemecko vôbec nenapadli. Poľsko bolo štyri a pol roka pod nemeckou okupáciou. Prišlo o takmer 6 miliónov obyvateľov.
Presuniem sa ďalej. V roku 1990 Spojené štáty a Nemecko, čiže Západ, sľúbili Gorbačovovi, že NATO sa nerozšíri na Východ. Potrebovali sovietsky súhlas na zjednotenie Nemecka. Potom sa Sovietsky zväz rozpadol, Rusko bolo spočiatku slabé a NATO sa začalo rozširovať na Východ. V roku 2015 kyjevská vláda uzavrela dohody s Doneckom a Luganskom o zastavení bojov, vrátane zastavenia ostreľovania civilných obydlí v oboch autonómnych republikách. Poľský, nemecký a francúzsky minister zahraničia zmluvu podpísali ako garanti. Ostreľovanie čoskoro pokračovalo a pred vyše rokom Angela Merkelová verejne priznala, že dohody slúžili len na získanie času pre Kyjev na vyzbrojenie. V marci – apríli 2022 sa Rusko a Ukrajina dohodli v Istanbule na zastavení vojny a riešení konfliktu. Okamžite priletel do Kyjeva britský predseda vlády Boris Johnson a vykonal nátlak na Zelenského, aby dohodu roztrhal. Johnson sľuboval vyzbrojenie a pomoc Ukrajine tak, že vyhrá vojnu. Bol to samozrejme podvod. Odvtedy Ukrajina stratila do milióna ľudí a ďalšie milióny emigrovali. Ukrajina teraz uzavrela s Anglickom zmluvu na 100 rokov. Vladimír Zelenskyj sa vrátil k svojmu úspešnému povolaniu komedianta.
Nenapadá mi žiadny historický príklad, že západné národy bojovali za východné národy, ak to nepotrebovali pre vlastný prospech. Napadá mi však príklad na zamyslenie. Keď sa Angličania pokúšali udržať na Západe, v amerických kolóniách, tie sa s nimi nehrali a rýchlo ich z Ameriky vyhnali. Na Východe sa však Angličania aj Francúzi udržali vždy dlho a opustili územia svojho vplyvu až po spôsobení veľkých obetí. Naša opozícia dokazuje, že Východ nezmúdrel.
Voči vláde Roberta Fica možno mať veľa výhrad, ale je objektívnou skutočnosťou, že Fico má najlepšie predpoklady zabrániť, aby Slovensko zatiahli do vojny na Ukrajine vrátane takej formy, že vojna sa rozšíri na Slovensko. Jeho cesta do Moskvy a udržiavanie určitého dištancu voči Západu v súčasnej situácii má politické opodstatnenie.
Lídri slovenskej opozície by urobili lepšie, keby si zopakovali maturitu.