Z Mariupoľa a Donecka sme sa vrátili do Moskvy a na druhý deň ráno sme vlakom cestovali do Nižného Novgorodu.
Nižný Novgorod
Mesto leží 400 km na východ od Moskvy, na sútoku riek Volga a Oka, a má osobitné postavenie medzi ruskými mestami. Tam sa zrodilo ľudové hnutie na porážku Poliakov, ktorí využili zmätky, ktoré vypukli v Rusku po smrti cára Ivana IV. Hrozného koncom 16. storočia a obsadili až Moskvu. Starosta Nižného Novgorodu a obchodník Kuzma Minin vtedy začal zvolávať mužov do zbrane a poskytol peniaze na vyzbrojenie. Ruských mužov výzva oslovila, začali vo veľkom prichádzať. Velenie prevzal knieža Dmitrij Požarskij a vyrazili na Moskvu. Poľské šľachtické vojsko ich čakalo pred bránami Moskvy, rozpútala sa bitka, v ktorej Rusi Poliakov porazili. Nasledovala voľba nového cára, pretože Ivan IV. svojho syna zabil a Rusko sa ocitlo bez právoplatného cára alebo jeho následníka. Za cára zvolili Michaila z rodu Romanovovcov. Skončila smuta (rozbroje), začala nová cárska dynastia a vzostup Ruska, ktorý predbežne trval až do revolúcie v roku 1917. Vtedy skončil aj posledný cár z rodu Romanovovcov, Mikuláš II., pod guľkami boľševikov v Jekaterinburgu. Menšia kópia súsošia Minina a Požarského z Červeného námestia v Moskve sa nachádza aj v Nižnom Novgorode. Mesto sa ešte hrdí, že za vojny v ňom bola veľká zbrojovka, kde sa vyrábali víťazné tanky II. svetovej vojny T-34.

Pohľad na hlavnú historickú budovu najväčšieho obchodného komplexu mesta (Nižnonovgorodská jarmarka)

Večerný program na Nižnonovgorodskej jarmarke

Chrám svätého Michala Archanjela, najstarší kamenný chrám v Nižnom Novgorode

Dmitrievská veža, pomenovaná po suzdaľskom kniežati Dmitrijovi Konstantinovičovi

Večný plameň pri Nižnonovgorodskom kremli
Svetový festival mládeže
V tomto roku Rusko usporiadalo v Nižnom Novgorode Svetový festival mládeže. Je to akési pokračovanie svetových festivalov mládeže, ktoré sa kedysi konali vo viacerých krajinách. Festival prebiehal od 17. do 21. septembra. Mesto ním žilo. Do mesta pricestovalo 2000 účastníkov zo 120 krajín. Prišla aj delegácia mládeže zo Slovenska.

So slovenskou mládežníckou delegáciou a s našou vlajkou

S Robertom Russelom (po pravej ruke) a Tomášom Špačkom zo Slovanského výboru
Program reagoval na aktuálne trendy vo svete. Chvíľu som posedel v sále o médiách. Vypočul som si a na plátne videl príklady falošných správ, ich účinku, ako sa fejky vytvárajú a ako na ne reagovať. V sále bola ďalej na programe reč o nových formátoch médií, o sile médií, o úlohe tvorcu.

Pri rozhovore pre televíziu Россия
V bloku o tvorivom priemysle sa hovorilo o nových nápadoch, o nových tvaroch budúcnosti.
V bloku o správe štátu sa rozoberal vplyv na postupy pri správe štátu, verejná správa, líderstvo, rozvoj regiónov. V tomto bloku zaradili aj mňa do panelovej diskusie „Mäkká sila mládeže, alebo ako nové pokolenia menia svet“. Predpokladám, že ako kmeťa, ktorý povie o minulých skúsenostiach. Povedal som, že ich mäkká sila začína tým, že sú mladí. Poznajú prístroje a techniky, ktoré sme my nepoznali. Poznajú svet ďaleko lepšie, než sme ho poznali my. Majú radi tú istú hudbu, ktorú my nenávidíme. Ale upozornil som: Nikdy si nemyslite, že ste doviedli svet na koniec dejín dokonalosti. Popálite sa. Zanechávame mládeži výzvu: Naše generácie zachovali svet bez veľkej vojny 80 rokov. Predĺžte tú dobu. Zakončil som citátom z T. G. Masaryka: „Ešte chvíľu sa budeme na vás dívať, ako to robíte.“ Zaželal som im veľa šťastia a dobrú hudbu. V paneli okrem mňa hovorili prof. Alfréd Barrios z Mexika, účastník z Ruska a účastník z Južného Osetska.
Ešte boli bloky o výskume a vzdelávaní, podnikaní, športe a o IT a digitalizácii.
Na festivale bola pôsobivá účasť dobrovoľníkov. Bolo ich veľa – mladí ľudia ochotní pomôcť, keď sa na nich človek obrátil. Pracovali zadarmo; pre nich bola odmenou skúsenosť komunikácie s cudzími ľuďmi, vyskúšanie si cudzieho jazyka v praxi, azda aj vlastenectvo. Obrátil som sa na nich viackrát, keď som nevedel nájsť našu delegáciu v množstve ľudí alebo programový blok, ktorý som hľadal.
Večer sme sa vrátili vlakom do Moskvy. Železničná trať mala zrejme parametre na rýchlosť 160 km/h, tak ako trať do Košíc, ktorú my prestavujeme už viac než desaťročie. Vlak išiel takmer celú trasu rýchlosťou 155 km/h, displeje vo vozňoch ukazovali dôležité údaje. U nás na trase Bratislava – Košice ide vlak takou rýchlosťou menej než polovicu trasy.
Na druhý deň som sa vrátil domov z Moskvy cez Abú Zabí a Viedeň. Moja cesta po Rusku sa skončila.