V marci som odrazu dostal mail z Oxfordu. Tamojší študentský diskusný (debatný) klub ma pozval ako účastníka na diskusiu o vojne na Ukrajine. Klub vznikol v roku 1823 (pred 203 rokmi!) a ako cieľ si postavil umožniť študentom Oxfordskej univerzity vidieť problémy z rôznych strán a aplikovať na debatu dokonalú slobodu vyjadrovania. Klub sa nazýva The Oxford Union Society.
List vo mne oživil dávne spomienky. V klube som už raz vystupoval – pred 35 rokmi. Bol som vtedy ako nedávny disident vo federálnej vláde Československa, kam som sa dostal krátko po prepustení z väzenia. Západné noviny písali, že som urobil najrýchlejší politický vzostup v Európe. Jeden poslucháč nakreslil moju karikatúru, ktorú som si odložil.
Vtedy ma pozvali ako protikomunistického disidenta, ktorý mal účasť na zvrhnutí komunizmu, teraz ako Východoeurópana, ktorý stojí vo vojne na Ukrajine na ruskej strane. The Oxford Union Society je prestížny debatný klub; vystupovali v ňom americkí prezidenti Nixon aj Reagan, nebohá kráľovná Alžbeta II., viacerí britskí predsedovia vlád. Margaret Thatcher je pre terajších študentov už časťou dejín, urobilo na nich dojem, keď som im ukázal v mobile fotografiu s Margaret Thatcher pred jej domom v Londýne.
Témy debát stavajú schválne provokatívne, aby bola debata zaujímavejšia. Debata bola určená na 7. mája a téma znela: Odporúča toto zhromaždenie radšej vojnu proti Rusku ako stratu Ukrajiny?
Oxford sa nezaprel, že pôsobí v kráľovstve. Ako prednášajúci sme dostali odporúčanie, aby sme pri vystúpení mali na sebe smoking, čierny motýlik a lakované topánky. Anglickí vystupujúci si dovolili pokyn nerešpektovať, ja som už radšej prestal byť disidentom. Ešte jedno prekvapenie som zaregistroval. V Oxforde študuje veľa Rusov, najmä na postgraduálnych štúdiách. Jeden je členom organizačného výboru debatného klubu a vysvitlo, že to on ma navrhol ako účastníka debaty. Osobne ma nepoznal, ale poznal moje články zo sociálnych sietí, dokonca môj životopis. Ruskí študenti sa o mňa postarali mimo debaty. Ukázali mi Oxford, boli sme spolu na káve. Debata prebiehala v starej anglickej budove z 19. storočia. Možno som ich sklamal, keď som povedal, že som promoval v staršej budove (pražské Karolinum zo 14. storočia). Po skončení štúdia sa chcú vrátiť do Ruska a tam pracovať. Po debate sa prihlásil jeden slovenský študent, tiež na postgraduálnom štúdiu.
Podľa organizátorov bolo na besede asi 400 študentov, vraj to bolo vysoko nad priemerom účasti. Stretol som tam dávneho kolegu z 90. rokov, Američana Daniela Frieda; v 90. rokoch bol poradcom prezidenta Billa Clintona pre východnú Európu. Desaťročia nezmenili našu ideovú príslušnosť, Dan bol v Oxforde na strane prívržencov návrhu, ja som bol na strane odporcov. Zato som bol na jednej strane s Petrom Hitchensom. Kedysi sme spolu publikovali v anglickom časopise The Spectator (on viac). Bol to klasický konzervatívny časopis proti začínajúcemu progresivizmu. Založil ho filozof Roger Scruton, ktorý inšpiroval aj na Slovensku podzemnú univerzitu. Roger, žiaľ, už zomrel. Pri jednej z posledných návštev v Bratislave povedal: „Jan, my sme vám pomáhali za komunizmu, ale vy nám to budete musieť vrátiť.“ Vtedy som jeho slovám nerozumel, teraz im začínam rozumieť.
Hlasovanie študentov sa skončilo 2 : 1 v prospech podpory Ukrajiny. Nuž, britských hrobov by bolo tentoraz viac než v Krymskej vojne.
Prikladám slovenský preklad môjho príspevku v Oxforde a fotografie z podujatia, ktoré sú z facebookovej stránky The Oxford Union Society.
Prejav v Oxforde, 7. mája 2026
Dámy a páni, kolegovia,
Ďakujem za pozvanie, rád sa sem vraciam po 35 rokoch. Chcel by som začať poďakovaním, aby som bol slobodný v ďalšej debate. Keď som bol na Slovensku predsedom vlády v rokoch 1991-92, mal som poradcov z Británie. Robili pre mňa skvelú prácu a aj teraz im ďakujem.
Ospravedlňujem sa za svoju angličtinu.
Ale teraz k téme. Máme diskutovať, či toto zhromaždenie odporúča radšej ísť do vojny s Ruskom, ako stratiť Ukrajinu (pre Západ). Podobnú otázku už mohla riešiť táto Spoločnosť po roku 1850 a otázka mohla stáť, či Británia mala ísť pomáhať Turecku v Krymskej vojne proti Rusku. Británia išla pomáhať Turecku. Mnoho britských mužov vtedy ukončilo svoj život na Kryme. Teraz by však kladná odpoveď na výzvu znamenala postaviť sa proti atómovej veľmoci, ktorá má mnohonásobne viac atómových náloží než Spojené kráľovstvo.
Prečo taký záujem o Ukrajinu?
Ukrajina je len nástrojom, v podstate ide o Rusko. Rusko je veľmi bohatá krajina. V ruskej zemi je ukrytých 37 % svetových zásob surovín. Ak by Západ vyhral na Ukrajine, bola by to porážka Ruska a postupne, ale dosť rýchlo by sa ruské suroviny dostali cez Washingtonský konsenzus do západného komerčného obehu a obohatili by Západ. Rusko je najväčší vojenský konkurent Západu. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári tohto roku povedal americký minister zahraničia Marco Rubio, že Západ sa 500 rokov zemepisne rozširoval, ale od 2. svetovej vojny sa zemepisne zmenšuje. Áno, a zároveň sa od 2. svetovej vojny Rusko, pod názvom Sovietsky zväz, vrátilo na svetovú scénu ako veľmoc. Aký je súvis medzi oboma javmi, rozširovaním a zmenšovaním Západu? Pri rozširovaní Západ nemal rovnocenného súpera. Pri zužovaní má súpera, Rusko, pod rôznymi názvami. Keď už dnes rečníme v Oxforde, Spojené kráľovstvo malo veľkú účasť na rozširovaní aj zmenšovaní Západu. India sa najskôr stala a potom prestala byť britskou kolóniou a stala sa nezávislým štátom, dnes už atómovou mocnosťou. Viacero britských kolónií v Afrike a v ďalších častiach sveta tiež prestalo byť britskými kolóniami a stali sa nezávislými. Všimnite si, že nepoužívam výraz, že sa oslobodili z koloniálneho područia. Ale už nie sú súčasťou globálneho Západu, skôr sa približujú k organizácii BRICS. K zmene ich postavenia veľmi prispelo Rusko. Mao Ce-tung zvíťazil v občianskej vojne v Číne s priamou podporou Sovietskeho zväzu. V niektorých bývalých kolóniách v Afrike pred zmenou štatútu prebiehala partizánska vojna a partizáni dostávali zbrane a politickú podporu buď priamo, alebo sprostredkovane z Ruska alebo cez Kubu. Ako posledný príklad môže slúžiť vojenský prevrat v Nigeri v roku 2023. Prevrat vytrhol Niger, bohatý na uránovú rudu, zo združenia afrických frankofónnych štátov. Keď tieto štáty zaslali novej vláde v Niamey ultimátum, aby vrátila do úradu zvrhnutého prezidenta a pohrozili vojenským zásahom, do Nigeru prišla ruská súkromná Wagnerova armáda a ultimátum skončilo. Francúzska vojenská základňa v Nigeri bola zrušená, urán pre francúzske atómové elektrárne zdražel, deficit francúzskeho HDP sa zvýšil.
Diskusiou o dnešnej téme zároveň hľadáme odpoveď na otázku, či Západ dokáže zabrániť podobným prevratom, ako bol ten posledný v Nigeri, a akým spôsobom by to mohol urobiť.
Vyjadrím sa k téme podľa dvoch kritérií: právne-morálneho a mocenského.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu vyslovil v prípade nezávislosti Kosova, že medzinárodné právo neupravuje formu vzniku štátu. Tým povedal, že každá forma vzniku štátu je platná. Žiaľ, legitimizoval tým aj mnohé krvavé formy vzniku štátu a štátne prevraty, ktorými si bývalé kolónie prešli na ceste k samostatnosti.
Rusko sa necíti morálne zaviazané, aby nepodporovalo odboj bývalých kolónií proti materskej krajine alebo prechod štátu zo západného tábora do BRICS. Prečo?
Vojnové operácie v Európe sa ešte neskončili a Winston Churchill už dal príkaz na rozpracovanie útoku na Rusko (Sovietsky zväz) pod názvom Operácia Unthinkable. Príprava sa skončila až vtedy, keď Rusko (Sovietsky zväz) vyvinulo vlastnú atómovú bombu. Sľub o nerozširovaní NATO na východ Západ nedodržal. USA začali výstavbu vojenskej základne v Očakove na Čiernom mori dlho pred začiatkom vojenských operácií na Ukrajine. Pre porovnanie, Šalamúnove ostrovy v Tichom oceáne podpísali v roku 2022 bezpečnostnú dohodu s Čínou. Námestník amerického ministra zahraničia nevylúčil vojenský útok USA na Šalamúnove ostrovy, ak by Čína podľa dohody začala stavať na ostrovoch vojenskú základňu. USA môžu, Rusko nemôže? V Budapeštianskom memorande z roku 1994 sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní, ale v ústave mala zakotvenú neutralitu. V roku 2008 už USA navrhli jej členstvo v NATO (s jej súhlasom) a v roku 2014 Ukrajina zrušila v ústave svoju neutralitu a požiadala o členstvo v NATO. V marci 2022 sa Ukrajina dohodla s Ruskom na ukončení bojov a hneď priletel do Kyjeva britský predseda vlády Boris Johnson a pritlačil na prezidenta Zelenského, aby dohodu roztrhal. V roku 2015 Ukrajina a Republiky Doneck a Luhansk podpísali dohodu o prímerí s garanciou Nemecka a Francúzska. Ukrajina dohodu nedodržala a Angela Merkelová neskôr povedala, že dohoda bola podpísaná len s cieľom, aby Ukrajina získala čas na vyzbrojenie. Belgický generál Frederik Vansina nedávno vyhlásil, že Ukrajina musí ešte tri roky bojovať, čiže ukrajinskí muži zomierať, aby sa Európa pripravila na vojnu s Ruskom.
Podľa mocenského kritéria, ak vypukne vojna medzi Ruskom a Európou, utrpí aj Rusko, ale európske mestá budú zničené. V prípade vypuknutia vojny sa v ruských televíznych diskusiách ako prvoradé ciele uvádzajú pobaltské krajiny, po ktorých nasledujú Veľká Británia a Nemecko. Európa nemá prostriedky na obranu svojich miest. Teraz je pochybné, či by USA dodržiavali svoje záväzky v rámci NATO na obranu Európy. Ak áno, Rusko by utrpelo viac, ale niektoré americké miliónové mestá by prestali existovať.
Keby som bol Britom, na otázku postavenú v tejto debate by som odpovedal záporne.
Ďakujem za pozornosť.
