Dilemou Iráncov je, či podať ruku zlu a sľubovať si od toho, že ich zlo bude rešpektovať ako rovnocenného partnera. Určite nebude. (Marker.sk)
Predstava, ktorú má o sebe západná civilizácia, je, samozrejme, predstavou západnej civilizácie. To, ako sa vidíme v zrkadle, nič nevypovedá o tom, ako nás vidia iné, nezápadné civilizácie. Existujú dôvody, prečo by nás to malo zaujímať? Alebo inak: Môžeme si dovoliť ignorovať, ako sa na nás pozerá nezápadný svet?
Zatiaľ čo si Západ myslí, že je lídrom civilizácie, vzorom, príkladom pre barbarov a zároveň darcom núdznym domorodcom, „Nezápad“ vidí povýšených kolonizátorov a rieši, ako s nimi, s „bielym zlom“, po päťstoročnej skúsenosti prenasledovania, zotročovania, vyvražďovania, vyhladovania a bombardovania vychádzať.
V bielej západnej predstave otrok nesníva o slobode, sníva o tom, že bude mať vlastného otroka. A ak je ponechaný bez vedenia a dozoru, úplne sa zanedbá a skrachuje. Západ si nepripúšťa, že by sa nezápadný svet mohol bez Západu zaobísť.
Na kolonizáciu pozerá ako na láskavosť, ktorú v minulosti preukázal divochom a na ktorú budú odkázaní aj v budúcnosti. Za to, že ich naučil jesť príborom, inkasoval len nejaké tie naturálie, plodiny alebo napríklad zlato, diamanty, urán či ropu. A nechápe, prečo by sa na tom malo niečo meniť.