Podľa progresívcov je národnoštátnym záujmom: „odpojiť sa od energií zo štátu, ktorý nie je spoľahlivým partnerom, porušuje medzinárodné právo a zaútočil na náš susedný štát, kde zabíja aj civilistov.“ (facebook.com)
O tom, že by sme sa mali odstrihnúť aj od Izraela, ktorý pácha genocídu na palestínskom ľude, však ani zmienka. Od nich môžeme pokojne nakupovať PVO za stovky miliónov eur. Od krvavého saudskoarabského režimu, ktorý pácha niečo veľmi podobné v Jemene, môžeme nakupovať drahú ropu za miliardy. A ešte si pri tom aj zatlieskajú.
Poďme ale ďalej. Národnoštátnym záujmom pre progresívcov je aj to, „aby sa Ukrajina ubránila.“ Podľa týchto šíriteľov protiruskej nenávisti tých pár drobných za plyn a ropu, ktoré Slovensko zaplatí Gazpromu (vzhľadom na podiel v rozpočte Ruska), spôsobí takú katastrofu, že Rusko ihneď prestane bojovať. Aspoň teda v mokrých snoch progresívcov.
Toto však v skutočnosti situáciu na bojisku nijako nezmení. Zmení to len ceny pre naše podniky a domácnosti. O tom však nižšie.
Progresívci potvrdzujú, že „ceny plynu sú dôležité pre ľudí a ich životný štandard, ale proti všetkým našim záujmom je, ak tu nebude bezpečne.“ Konečne to máme čierne na bielom (niežeby sme to predtým nevedeli). Hoci nás nikto neohrozuje a Slovensko je mimoriadne bezpečná krajina, snažia sa nás presvedčiť o opaku.
Síce vedia, že ceny plynu sú pre ľudí dôležité, ale kašľať na to. Kašlú na ľudí, kašlú na ich živobytie, na ich starosti a obavy. Robia to hneď z dvoch dôvodov – aby sa votreli do priazne svojich zahraničných chlebodarcov a preto, lebo ich záujem občanov Slovenskej republiky jednoducho nezaujíma.
A potvrdzujú to hneď v ďalšej vete. Nemali by sme podľa nich kvôli ľuďom a našim záujmom vetovať nič, len „aby sme spolupracovali s krajinami, ktoré sú našimi naozajstnými partnermi v spoločenstvách, kam patríme, a aby sme tam nevytvárali zbytočné napätie na základe dôvodov, ktoré ani nepoznáme.“
Rozmenené na drobné: musíme poslúchať na slovo. Čokoľvek pred nás položia na stôl, my to musíme schváliť – nech sa deje čokoľvek. Bez ohľadu na to, akým spôsobom nás to poškodí. Od tohto myslenia je už len krok k vyslaniu našich vojakov umierať v cudzej vojne na povel Bruselu.
PS: Podcasty Denníka N majú fakt svoje čaro.