Progresívna dvojtvárnosť nepozná hraníc. Je niečo ako švajčiarsky nožík. Na každú situáciu nájdu správny nástroj… a vôbec sa za to nehanbia. (facebook.com/Gyimesi)
Keď tí “ich” spravia prešľap, hneď prichádza kontext, vysvetlenie, pochopenie, historické súvislosti, psychologický profil, nastúpia znalci, ktorí hneď vysvetlia, že je vlastne všetko tak ako má byť. Oni predsa chyby nerobia, to len my zle chápeme. Proste odborníci. Keď to isté spravia „tí druhí“, zrazu netreba nič analyzovať, vystačia si s palcovými titulkami, rozhorčením a mediálnym poľným súdom, na ktorom vás popravia.
Sloboda slova? Samozrejme, ale len dovtedy, kým hovoríš to isté, čo si myslia oni. Keď hovoríš inak, zo slobody slova sa stáva nebezpečný nástroj, ktorý treba „zodpovedne regulovať“. Ako inak – cenzúrou.
Humor? Milujú ho… pokiaľ si nerobia srandu z nich. Potom to už nie je humor, ale útok na hodnoty a demokraciu.