Poznáte to. Ak sa okolo žien čokoľvek šuchne, progresívna úderka je okamžite na barikádach. Naposledy pri výroku ministra vnútra. Predtým pri akejkoľvek oprávnenej kritike prezidentky Čaputovej. Vraj útok na ženy. (facebook.com)
Už vieme, že „útokom na ženu“ môže byť len kritika progresívnej ženy — teda takej, ktorá má ten „správny“ politický názor. Všetky ostatné sú z tejto „ochrany“ vyňaté. V progresívnom ponímaní vlastne ženami ani nie sú. A tie môžete dokopať, zničiť, upáliť na hranici.
Takýto prípad sa práve deje s ministerkou kultúry Šimkovičovou. Organizovaná skupina aktivistov vypískala ministerku na festivale vo Východnej, čo progresívcom a iným primitívom poslúžilo – a stále slúži – na jej dehumanizáciu. Ozvali sa už snáď všetci. Prostoduchí šíritelia lásky a slušnosti doslova onanujú od šťastia nad piskotom vo Východnej, pričom sa neštítia ani tých najhrubších urážok. Dôvod poznáme: radikálne odrezanie LGBTI organizácií od štátnych zdrojov. A to sa v tejto komunite považuje za hrdelný zločin.
Netvrdím, že Šimkovičovú nie je za čo kritizovať. Spôsob jej komunikácie nie je práve najšťastnejší, ale dokážem preň mať pochopenie. Toľko útokov toho najhrubšieho zrna by rozhádzalo aj otrlejšie povahy. Chcem sa Martiny zastať – ako ženy a matky. Toto, čo s ňou robia, si žiadna žena nezaslúži.
Kedysi sa tomu hovorilo džentlmenské správanie. V tomto prevrátenom svete, kde nás progresívna menšina núti akceptovať ich videnie sveta, má byť aj toto už len prežitkom. No nebude ním, ak sa dokážeme aspoň trochu povzniesť nad malosť osvietených pokrokárov a ochránime si aspoň to, čo zdobilo pravých mužov po generácie.