Čo by sa malo stať na Ukrajine: počúvať vlastné obyvateľstvo. Aj to na Kryme, aj to na Donbase. Poslankyňa Olena Bondarenko (o ktorej osude sa stále neviem nič dozvedieť) to dávno pred touto katastrofou povedala jasne: „a my sprasili Krymčan, što i kak by chateli žiť?“ (noveslovo.eu)
Odpoveď Dmitrija Gordona: ak sa im nepáči, môžu ísť do Ruska! Olena namietala – počkaj, ale oni nie sú cudzinci, oni sú Ukrajinci, narodili sa na Kryme, je to ich vlasť a majú svoj rodný jazyk ruštinu… Minské dohovory obsahovali možnosť usporiadať referendum pod dohľadom medzinárodných organizácií. prečo sa z nich stal zdrap papiera? Ukrajina by mala zostať celá, ale s autonómiou pre rusky hovoriace oblasti (ak by dopadlo referendum v ich prospech). Možno by nikto nebol celkom spokojný, pretože povstalecký Donbas mal už mnoho obetí, no skončila by sa vojna. USA ústami Bidena odkázali, že Ukrajina musí splniť demokratické štandardy, Anatolij Šarij, žijúci od roku 2012 v exile, sa trpko pousmial: dávno pred touto vojnou boli zakázané opozičné médiá, opoziční lídri sú buď už zavretí, alebo je na nich trestné podanie (vrátane neho)… To, čo prijali v utorok vo Vilniuse, nás všetkých približuje k veľkej vojne. Vojnový stroj je rozbehnutý, tie fabriky nezačnú vyrábať pluhy namiesto zbraní… Je to nadlho, sme na rane a je to šialené.