Slovenské politické prekáračky a ich mediálne prežúvanie sú v porovnaní s dianím vo svete vyslovené hlúposti. Jedna kolosálna hlúposť ma však predsa zaujala – podvodník s diplomovkou, ktorý sa stal ministrom školstva vo vláde podvodníka s diplomovkou na čele vlády, sa úplne odviazal. (noveslovo.eu)
Jeho strana politických karieristov chce zaujať a predbehnúť Naďa, lebo oni si budú navzájom kradnúť hlasy, a tak zozbierali hlasy 14 tisíc ľudí, ktorí chcú dať Fica do basy. Petíciou, ako za čias starého dobrého stalinizmu, kedy pracujúci, podporení intelektuálmi, žiadali pre nehodných súdruhov tresty smrti! U nás je trest smrti zrušený, tak aspoň doživotie, vlastizradcovi jednému! Pravdepodobní voliči tejto „slobody a solidarity“ s nadšením petíciu podpísali – a teraz, pome na to, sudcovia!… Nejaký Urválek sa už len nájde a nejakí „tatarkovia“ tiež.
V chaose, kde predseda vlády a minister školstva boli diplomovkový podvodníci a nič sa im za to nestalo (!), sa do verejnosti presadila ilúzia, že nad všetkým sú vyšetrovatelia a súdy. Keď si politicky nevieme rady, súdy rozhodnú a všetci zhnijú v base. Lebo nastane spravodlivosť. Autori tohto „veľkolepého“ podania podprahovo vnucujú túto ilúziu. Vedia, že súdna moc nie je oddelená od človeka -aj vyšetrovatelia, aj sudcovia, podobne ako mediálni činitelia sú proste ľudia. Aj vyšetrovatelia, aj sudcovia žijú v nejakej komunite, majú deti, ktoré chodia do školy…, ba čo viac, majú aj svoje politické preferencie. A tak sa ráta s tým, že podľahnú. Tento podlý čin politikov, ktorí sa správajú ako trestná výprava, by mal byť pre voličov mementom. Iba voliči ich môžu zastaviť.