Svojho nepriateľa musíš nenávidieť, tak učili boľševici a ako vidno, majú svojich zdatných nasledovníkov. (noveslovo.eu)
Nenávisť je emócia, tam zdravý rozum nepomôže. Ruskú opernú speváčku Annu Netrebko prišli pred SND vypískať nie za to, že falošne spieva, ale že nevie dostatočne nenávidieť. Vojnu na Ukrajine odsúdila, ale to je málo, „otvorená kultúra“ si žiada krv! Mala by nenávidieť nielen vojnu, ale zriecť sa verejne svojej vlasti, potom by jej (možno) odpustili, že je Ruska. Tá nenávisť k Rusku, Rusom a všetkému ruskému má svoje korene v tichej, roky potláčanej frustrácii. Nielen za rok 1968, ale aj za rok 1945! Veď tí Nemci boli takí kultivovaní, nie ako Aziati, ktorí kradli hodinky a znásilňovali ženy. A práve tým máme byť vďační? A za čo? Veď na západ od nás všetko rozkvitalo, to len my sme sa dostali do nového koncentračného (socialistického) tábora. Toto je zamlčaný predmet nenávisti, i keď si to tí naši ukričaní fašisti nikdy nepriznajú. Nie Netrebko, Rus je tá pravá príčina ich nepríčetnej zlosti. Skrývajú sa za súcit s Ukrajinou, ale chcú sa pomstiť za dejiny.
Má to však aj odozvu – včera do SND neprišli len obdivovatelia výnimočného hlasu sopranistky. Vybičovaná nenávisť vyvolala rovnakú odpoveď… Nie hulvátsku, ale za tým potleskom ruskej sopranistke bola aj túžba poslať odkaz tým pred budovou SND – vidíte nás? Vidíte, koľko nás je? Nebojíme sa vás! Pohŕdame vami. A to je hrozné. Obávam sa, že my si už nedokážeme zapriať ani dobrý deň – obojstranne.