Tentokrát až z Nemecka – keď vysokí dôstojníci zabudnú na vojenskú ostražitosť. (noveslovo.eu)
Ukrajinská kríza bola už pred začiatkom ruskej špeciálnej vojenskej operácie konfliktom, do ktorého bolo politicky rôzne zapojených viac štátov než len samotné Ukrajina a Rusko. Patrí k nim aj Nemecko. Neangažovalo sa síce na Euromajdane tak, ako USA či Poľsko, ale po odtrhnutí Krymu od Ukrajiny ihneď pristúpilo k protiruským sankciám. Vzhľadom na desaťročia sa utvárajúcu hospodársku spoluprácu (od čias Ostpolitik) medzi Moskvou a najprv Bonnom a neskôr Berlínom bolo toto zapojenie pre Nemecko dvojsečné. Dnes to vyzerá tak, že sankcie paradoxne Nemecku spôsobili viac starostí ako Rusku, ktorému mali uškodiť.
Nemecko ako strana ukrajinskej krízy a jeho dodávky zbraní
V časoch „rozbiehania“ ukrajinskej krízy a vypuknutí bojov na Donbase sa Nemecko stalo jednou zo zmluvných strán Minských dohôd. Veľmi zlý tieň na Berlín vrhlo vyjadrenie bývalej kancelárky Angely Merkelovej už po odchode z funkcie, že tieto zmluvy sa nemali plniť, ale ich cieľom bolo dať Ukrajine čas na prípravu na vojnu s Ruskom. Neskôr tento pokrytecký postoj Západu potvrdil aj bývalý francúzsky prezident François Hollande.
Po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine sa Nemecko zapojilo do dodávok zbraní pre Kyjev, ako aj výcviku ukrajinských vojakov. V údajoch o tom, ktorý štát v akej sume poslal vojenskú pomoc na Ukrajinu, sú – jemne povedané – značné rozdiely, čo sa zdôvodňuje rôznymi metodikami ich zostavovania a niekedy aj potrebou utajovania údajov.
Podľa údajov Kielského ústavu pre svetovú ekonomiku (Kiel Institut für Weltwirtschaft) na stránke Ukraine Support Tracker A Database of Military, Financial and Humanitarian Aid to Ukraine Nemecko dodalo od 24. januára 2022 do 15. januára 2024 na Ukrajinu vojenskú pomoc za 17,7 miliárd USD, čo je najviac po USA s 42,2 miliardami. Tretia v poradí je Veľká Británia s 9,1 miliardami.
O druhoch a počtoch dodaných zbraní, samozrejme, tiež nie sú spoľahlivé zdroje. Škála dodaných nemeckých zbraní je veľmi široká a sú považované za tie kvalitnejšie. K najvýznamnejším patrí tank Leopard vo viacerých verziách a bojové vozidlo pechoty Marder (po slovensky kuna), ktoré má tiež rôzne verzie.
Nesúhlas Olafa Scholza s dodávkou striel Taurus na Ukrajinu
Kyjev prejavil už vlani v máji záujem o dodávky moderných riadených striel s plochou dráhou letu Taurus. Ide najmä o ich dolet, ktorý môže byť aj vyše 500 km (mohli by zasiahnuť aj Moskvu). Je to viac ako strely s plochou dráhou letu, ktoré sa vo Veľkej Británii nazývajú Storm Shadow a vo Francúzsku SCALP-EG. Nemecký kancelár Olaf Scholz o nich povedal, že ich vraj na Ukrajine obsluhujú britskí a francúzski špecialisti, čo vyvolalo nevôľu spojencov. Hodnota jedného Taurusu je podľa mediálnych údajov okolo 950 tisíc eur, čo je o niečo viac ako v prípade Storm Shadow/SCALP-EG.
S dodaním striel na Ukrajinu O. Scholz nesúhlasí, lebo sa obáva, že povedú k eskalácii konfliktu. V semaforovej vláde sú zásadne proti dodávke Taurusov na Ukrajinu aj Zelení a FDP. Rôzne sily v Nemecku a v niektorých štátoch NATO O. Scholza však iracionálne a agresívne tlačia k tomu, aby zmenil svoje stanovisko. Naposledy to nevyberane urobil bývalý generálny tajomník NATO (2009 – 2014) Anders Fogh Rasmussen z Dánska v interview pre Neue Zürcher Zeitung 4. marca.
Podľa prieskumu, ktorý urobila agentúra YouGov pre spravodajskú agentúra DPA, s postojom O. Scholza k dodávke Taurusov na Ukrajinu súhlasí väčšina respondentov, ktorí sú ináč voči jeho vláde veľmi kritickí. Až 58 % bolo proti dodávkam (z nich 31 % zásadne). Len 28 % s nimi súhlasilo. Nesúhlas s dodávkami Taurusov sa oproti prieskumu vo februári zvýšil. Vtedy bolo 49 % respondentov proti dodávkam a za ne 31 %.
V odpovedi na ďalšiu otázku, o vyslaní nemeckých vojsk na Ukrajinu, bolo až 72 % respondentov proti nemu a za správne považovali vylúčenie tohto kroku raz a navždy, ako to povedal O. Scholz. Celkom 16 % si myslí, že spolková vláda by mala ponechať túto možnosť otvorenú. Len 2 % opýtaných sú za okamžité vyslanie nemeckých vojakov na Ukrajinu. Správu Prieskum o dodaní Taurusov na Ukrajinu: väčšina proti (Umfrage zur Taurus-Lieferung in die Ukraine: Mehrheit dagegen) zverejnil 6. marca denník Berliner Zeitung.
Uniknutý rozhovor vysokých dôstojníkov o Taurusoch a ich možnom nasadení na Ukrajine
Okolo Taurusov vznikol nevídaný mediálno-politický šum potom, ako hlavná redaktorka informačnej agentúry Rusko dnes (Россия сегодня) Margarita Simonjanová zverejnila 1. marca 38-minútový zvukový záznam rozhovoru nemeckých generálov a dôstojníkov. Ide o jednu z prvých osôb, ktoré boli 23. februára 2022 zaradené na sankčný zoznam EÚ v reakcii na uznanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky Moskvou.
Záznam rozhovoru z 19. februára 2024 medzi generálporučíkom Ingo Gerhartzom, inšpektorom (veliteľom) Luftwaffe (vzdušných síl) a brigádnym generálom Frank Gräfem, vedúcim oddelenia operácií a cvičení veliteľstva Luftwaffe, do ktorého sa zapojili aj podplukovníci Fenske a Florstedt, príslušníci Kozmického velenia Bundeswehru, M. Simonjanovej vraj poskytli „priatelia s výložkami“. Prepis rozhovoru medzi vysokými dôstojníkmi Bundeswehru z 19. februára v ruštine je na stránke TASS (pod názvom Расшифровка разговора высокопоставленных офицеров Бундесвера от 19 февраля).
Jadrom rozhovoru boli strely Taurus, o dodávkach ktorých na Ukrajinu títo páni snívajú aj napriek nesúhlasu kancelára. Dodávky však podľa nich pretláča minister obrany Boris Pistorius. Problém treba začať riešiť a „diskutovali“ o tom, ako technicky a logisticky zabezpečiť prípravu Taurusov na použitie na Ukrajine, pričom vychádzali aj zo skúsenosti s použitím Storm Shadow/SCALP-EG. „Vrcholom“ ich snaženia bola debata o možnom použití Taurusov na útok na „most na východe Ukrajiny“ (mysleli Krymský most). Podľa I. Gerhartza by mohlo ísť aj o dodávku až 100 striel, ale „bedákal“ pritom nad jej politickou a finančnou stránkou. F. Gräfe videl prípravu Taurusov na použitie najmenej na osem mesiacov.
Vojna je vojna, aj keď ju v súčasnosti pomenúvajú už všelijako. A hovoriť o tom, ako pripraviť zbraň na použitie pri útokoch na území štátov, kde je vojna, sa môže považovať za jej súčasť. Ak má zbraň slúžiť na to, aby sa jednej strane zabránilo zvíťaziť vo vojne, je to iné, ako keď sa zbrane dodávajú v mierových podmienkach.
Politicko-mediálne reakcie na uniknutý rozhovor
Prvou reakciou bolo zdesenie v nemeckých vládnych kruhoch, ktoré vyjadrili O. Scholz a B. Pistorius. Zakrátko sa oficiálne pripustilo, že nahrávka môže byť originálna. Nešlo však o súčasť vykonávania ruskej špionáže v Nemecku. Nahrávka bola získaná z nezabezpečenej siete na platforme pre videokonferencie WebEx z rozhovoru, ktorý mal F. Gräfe zo Singapuru, kde bol na leteckej výstave. Jeden z účastníkov rozhovoru sa do neho zapojil cez svoj mobilný telefón. Spojovacie systémy Bundeswehru teda neboli prelomené a k úniku došlo kvôli chybe účastníkov rozhovoru. No čo už robiť, keď nielen Nemecko dnes nie je Nemeckom spred krízy z roku 2008, ale aj nemeckí generáli sa pod vplyvom anglosaskej vojenskej kultúry vládnucej v NATO vzdali prísnych pruských vojenských návykov. Začalo sa vyšetrovanie okolností udalosti i disciplinárne konanie voči zúčastneným, ale zatiaľ sa o potrestaní nehovorilo. Na vážne zamyslenie je, že o takomto chúlostivom probléme sa komunikuje týmto spôsobom. Ide o do očí bijúcu neprofesionalitu až lajdáckosť, ktorá poukazuje na chaos v oblasti bezpečnosti a fungovania ozbrojených síl. Chystá sa preto sprísnenie opatrení v oblasti komunikácie i zvýšená činnosť kontrarozviedky v tejto oblasti.
V médiách rezonovalo mnoho rôznych pohľadov na následky udalosti. Začínalo sa to najmä takmer plačom nad tým, že Rusko vedie informačnú vojnu v ukrajinskej kríze a je veľkou chybou umožniť mu takéto lacné úlovky. B. Pistorius označil udalosť za „hybridný dezinformačný útok“, ktorý treba vidieť v širších súvislostiach.
Často sa poukazovalo na to, že nahrávka môže zabrániť dodávke Taurusov na Ukrajinu. Veľa komentárov sa zaoberalo tým, že sa odhalili nezhody v nemeckej politike nielen v tejto dodávke, ale aj nespokojnosť vyšších kruhov Bundeswehru s postojom kancelára.
Ozvali sa aj kuvičie hlasy, že ruské spravodajské služby môžu mať i ďalšie kompromitujúce nahrávky. Podľa bývalého šéfa BND (nemeckej špionáže) v rokoch 1998 – 2005 Augusta Hanninga by sa Berlín mal pripraviť aj na to, že budú zverejnené.
Jedna z hlásnych trúb médií USA, Wall Street Journal, vidí v úniku informácií nebezpečenstvo zhoršenia vzťahov Nemecka so spojencami v NATO. Vrcholom rusofóbneho alarmizmu sa stalo asi vyjadrenie koordinátora strategickej komunikácie Národnej bezpečnostnej rady USA Johna Kirbyho. Vyhlásil, že ide o ruský pokus ukázať, že Západ nie je jednotný a zasiať rozkol medzi spojencov Kyjeva.
Ministerstvo zahraničných vecí RF zaslalo demarš nemeckému veľvyslancovi v Moskve Alexandrovi Lambsdorffovi. Požaduje objasnenie rozhovoru vysokých dôstojníkov Bundeswehru o útokoch na ruské územie. Jedovatými poznámkami niektorých ruských politikov a médií, ktorí využili uniknutý rozhovor ako „nahrávku na tvrdý smeč“, sa radšej nebudeme ani zaoberať.
Záver
Ukrajinská kríza a boje v nej zvyšujú chaos nielen v Európe, ale aj globálne. Nervozita rastie obzvlášť v Kyjeve. Aj pri veľmi opatrnom hodnotení vývoja bojov Rusko dosiahlo v posledných týždňoch viaceré úspechy. Výmena hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny zatiaľ nepriniesla nijaké výsledky a situácia Oleksandra Syrského je nezávideniahodná.
Otázka pokračovania vojenskej pomoci z USA je na „mŕtvom bode.“ Európske spojenecké štáty Kyjevu momentálne nie sú schopné dodávať, čo nasľubovali. A tak aj uniknutý rozhovor, hoci ide o nevšednú záležitosť a veľké porušenie zásad utajenia komunikácie, je skutočne len čriepkom z mnohých protirečivých procesov v ukrajinskej kríze. Môže však mať rôzne pokračovania.
Základnou úlohou a jediným východiskom z bojov v kríze je z bezpečnostno-politického hľadiska otázkou preto čo najskoršie ukončenie bojov, prímerie a začiatok mierových rozhovorov. Zatiaľ to nie je v dohľade a čriepkov v ukrajinskej kríze je stále veľa.
P.S. Na dôvažok niečo moralisticky. Pred viac ako 10 rokmi poukazovali médiá na to, že spravodajské služby USA sledovali (odpočúvali) vysokých predstaviteľov NSR, vrátane kancelárky Angely Merkelovej. Napodiv to nevzbudilo vážnejšiu reakciu, lebo podľa zlých jazykov sa to považovalo za „normálne“. Opäť sa potvrdilo, kto s čím zachádza, s tým zo sveta schádza. Aféra s uniknutým rozhovorom vysokých dôstojníkov Bundeswehru ukazuje, že bezhlavé podriadenie bezpečnosti a politiky Nemecka USA neznamená až takú istotu…
Drasticky na to poukázali tento týždeň ekologickí aktivisti. V noci na 5. marca (utorok) zapálili transformátorovú stanicu Steinfurt, ktorá privádza elektrinu do továrne Tesla (známej ako Tesla Gigafactory Berlin-Brandenburg) v Grünheide (Mark) neďaleko Berlína, ktorá funguje od jesene 2022. Škody akcie sa odhadujú na niekoľko sto miliónov eur, lebo závod musel byť čiastočne evakuovaný a nebude vyrábať do konca týždňa. Dodávky elektriny boli prerušené aj do mesta Erkner a dvoch berlínskych štvrtí. Ministerka vnútra Nancy Faserová označila akciu za vážny trestný čin, ktorý nemá ospravedlnenie. Ilon Musk považuje akciu za mimoriadne hlúpu. K akcii sa prihlásili krajne ľavicoví eko-teroristi, ktorí si hovoria Vulkangruppe. Niektorí aktivisti však už pri výstavbe poukazovali na jej environmentálne následky najmä v súvislosti s vyrúbaním časti lesného masívu. Závod po svojom spustení vypúšťa do odpadových vôd viac fosforu a dusíka a do ovzdušia až šesťkrát viac splodín, ako je v Nemecku dovolené. Zelené ideologické nadšenie semaforovej vlády je v tomto prípade asi za potrebou peňazí pre chradnúcu nemeckú ekonomiku.