V nedávnych dňoch bol zverejnený nový pravidelný ročný prehľad rebríčka globálnej vojenskej sily 2025 Military Strength Ranking (ďalej len Prehľad 2025). V minulosti sme sa zaoberali rôznymi podobnými rebríčkom, a preto len stručne zopakujeme, že je podobne, ako ďalšie populárne rebríčky, ktoré sa zverejňujú v západnom politickom-mediálnom priestore, vykonštruovaný podľa vybraných kritérií autorov. V tomto prípade sa veľmi všeobecne a široko chápaný pojem vojenskej sily štátu niekedy splieta aj s palebnou silou, čo je kvalitatívne odlišný pojem a vnímanie problému relativizuje. (noveslovo.eu)
V úvode autori uvádzajú, že skóre národného indexu sily (Power Index) sa vytvára na základe využitia údajov z viac ako 60 faktorov. Zahŕňajú oblasti od počtov vojenských jednotiek a finančnej situácie až po logistické schopnosti a zemepisné charakteristiky štátu.
Skóre indexu sily sa však vytvára bez započítania jadrových zbraní, ktoré sú najničivejšie. Teda ide len o konvenčnú vojenskú silu, čo sa však zistí až po dôkladnejšom štúdiu textu. Puntičkárstvu autorov pracujúcich s vyše 60 faktormi by to však nemalo uniknúť a názov prehľadu by mal byť správne Globálna konvenčná vojenská sila. Okrem toho má Prehľad 2025 statický charakter a nezaoberá sa počtami osôb a zbraní, ktoré majú niektoré štáty v zahraničí. Nezohľadňuje sa ani zapojenie štátov do ozbrojených konfliktov.
Údaje možno viac na manipuláciu ako na skutočný popis stavu
Zostavenie skóre indexu sily predstavuje „prácnu“ záležitosť špecifického štatistického (kvantitatívneho) charakteru, ktorá vyžaduje veľa času a námahy už pri sústreďovaní údajov o jednotlivých faktoroch a potom pri ich „spájaní“. Nejde však o vedecké skúmanie, ale publicistický prístup. Jeho skrytým cieľom môže byť snaha manipulovať chápanie vojenskej sily ako prvku bezpečnosti. Vytvorenie rebríčka štátov podľa vojenskej sily má vplyv na ich vnímanie verejnosťou najmä z bezpečnostného hľadiska. Medializuje sa však najmä rebríček prvých 10 („top 10“), čo tiež špecificky prispieva k vytváraniu sugestívneho pohľadu na štáty.
V pozadí môžu byť skryté dva momenty, samozrejme, z pohľadu Západu a jeho vojensky najsilnejších štátov. Prvým je poukázanie na vojenskú silu štátov, ktoré „ohrozujú“ Západ. Ku cti autorom prehľadu slúži, že nie sú nikde vymenované. Druhým je ukázať, že Západ má na „elimináciu“ tejto hrozby dosť síl. Spôsob zostavovania údajov, ktorý je prepracovaný ale aj príliš zložitý, však o skutočnej vojenskej sile štátov hovorí do značnej miery len relatívne.
V tomto roku je v rebríčku 145 štátov, ale význam údajov o posledných 10 (a možno aj o viacerých) z nich, je na zamyslenie. Tohto roku sa tam ocitli: Panama, Belize, Libéria, Surinam, Sierra Leone, Kosovo, Somálsko, Stredoafrická republika, Benin a Bhután. Poriadok však musí byť a média majú tiež radšej údaje komplexnejšieho charakteru.