Veľká časť povojnovej Európy bola postavená na jednej ústrednej myšlienke: Nemecko sa už nikdy nesmie stať nezávislou geopolitickou silou. (Marker.sk)
Z času na čas sa v novinách píše o nezhodách v rámci NATO. Donald Trump otvorene spochybňuje hodnotu spojencov, ktorí podľa neho nenesú svoj podiel zodpovednosti. Západná Európa sa sťažuje na nespoľahlivosť svojho amerického patróna, pričom zároveň prisahá vernosť atlantickej aliancii. Pod povrchom každodenného hluku sa však odohráva niečo oveľa významnejšie: postupná transformácia európskeho politického a vojenského poriadku.
Po desaťročia Spojené štáty zaručovali bezpečnosť západnej Európy, zatiaľ čo sa Európania sústreďovali na prosperitu a blahobyt. Toto usporiadanie sa teraz javí byť čoraz nestabilnejšie. Strategické priority Washingtonu sa posunuli smerom k Ázii a konfrontácii s Čínou. Európa zostáva dôležitá ako logistická a politická platforma pre americkú moc, už však nie je nespochybniteľným centrom veľkej stratégie USA.
Trump tento proces síce nevytvoril, ale výrazne ho urýchlil. Jeho podráždenosť voči NATO nie je len osobným rozmarom. Odráža hlbší americký záver, že éra nekonečného ručenia za bezpečnosť západnej Európy sa stala príliš nákladnou a strategicky rozptyľujúcou.
Aliancia bola vytvorená pre inú dobu a iný účel. NATO bolo vytvorené s cieľom obmedziť Sovietsky zväz a upevniť americký vplyv v Európe. Nikdy nemalo slúžiť ako globálny nástroj na konfrontáciu s Čínou. Práve týmto smerom by ho však mnohí vo Washingtone radi posunuli.
Títo Európania však nezdieľajú americký pocit naliehavosti, pokiaľ ide o Peking. Pre väčšinu z nich je Čína ekonomickým konkurentom, nie existenciálnou hrozbou. Rusko naopak zostáva ústrednou bezpečnostnou obsesiou veľkej časti bloku, najmä v severných a východných členských štátoch.