Ruská armáda podnikla cez víkend najväčšie letecké útoky za tri roky vojny proti Ukrajine. Nálety stoviek dronov a desiatok rakiet zabili viac ako 20 ľudí, z toho tri deti. Svet je vydesený a americký prezident Donald Trump na adresu ruského prezidenta rozčúlene vykrikuje: „Neviem, čo s ním je. Čo sa mu to, dočerta, stalo?! On sa úplne zbláznil!“ (facebook.com)
Vysvetlime si teda, čo sa stalo. Najprv však musím opätovne zdôrazniť, že nikto, kto začne protiprávne vojnu a pácha vojnové zločiny, nikdy nezíska moju podporu. Neprijímam nekompetentné výhovorky typu „Putin nemal na výber a nemohol robiť nič iné“. Sú rovnako arogantné ako alibistické vykrúcačky Dzurindu, Ondrejcsáka, ale aj Korčoka, že Saddám Husajn bol diktátor a je dobré, že sme ho zvrhli. Ak nás mali dejiny niečo naučiť, tak predovšetkým to, že vojna sa vždy ukáže ako zlé riešenie, vždy zanechá svet horší a vždy prinesie oveľa viac mŕtvych a trvá oveľa dlhšie, než tí, ktorí ju rozpútali, očakávali. Žiadna zámienka nesmie slúžiť na pošliapanie medzinárodného práva a prepadnutie suverénneho štátu. Bodka.
To však neznamená, že by sme sa nemali snažiť správaniu Moskvy porozumieť a kvalifikovane vyhodnotiť, o čo jej ide. Je to nevyhnutné pre úspešné vyriešenie konfliktu. Propagandistické táraniny typu „Rusko chce dobyť Ukrajinu, Európu a celý svet ako kedysi Hitler“, nebudeme brať do úvahy, lebo nemajú oporu v realite. O čo teda ide Rusku? Jednoducho sa snaží zvyšovať tlak na reálne diplomatické rokovania a splnenie svojich požiadaviek.
Napriek neuveriteľným a občas až nudným konštrukciám našich médií a bruselských elít je Moskva oveľa čitateľnejšia ako Kyjev a od začiatku zaujíma konzistentné postoje. Tri roky požaduje bezpečnostné záruky pre Ruskú federáciu, neutralitu Ukrajiny a žiadne zahraničné vojenské základne na jej území. Teda to, o čom s ňou Washington a Brusel ešte pred vojnou odmietli rokovať. Odvtedy Ukrajina, Spojené štáty či Francúzsko zmenili postoje mnohokrát, ale Rusko stále požaduje to isté. Prímerie sa v tejto vojnou vyčerpanej krajine zdá byť najlogickejšie riešenie – aj ja požadujem čo najrýchlejšie ukončenie zabíjania. Ale do toho sa ozve Paríž, že prímerie poskytne podmienky pre vstup jednotiek koalície ochotných na Ukrajinu a Trump zasa ohlási pred Kongresom USA výstavbu najmodernejšieho protiraketového dáždnika Zlatá kupola – teda všetko to, na čo je Moskva mimoriadne alergická. A teraz sa americký prezident čuduje, že prečo Putin neprijíma jeho návrh, veď si mohol nechať lup na okupovanej východnej Ukrajine a on by zasa vytrieskal stovky miliárd zo západnej Ukrajiny – dobrý biznis, nie? Ale v tom je tá tragika nepochopenia podstaty veci. Moskve o nové územia primárne nikdy nešlo. A nie je vôbec prekvapujúce, že už dávno stratila ku krokom Západu dôveru.
Dôvera je však základom mierových rokovaní a povojnového usporiadania. Už viackrát som upozornil, že ten, kto si myslí, že táto vojna sa skončí bilaterálnym rusko-ukrajinským rokovaním, je strašne naivný. Situácia si bude tentoraz vyžadovať novú európsku i globálnu bezpečnostnú architektúru, na ktorú Západ vôbec nie je pripravený. Vidno to najmä z toho, že na rozdiel od Putina neustále mení podmienky rokovaní. Stačí sa pozrieť na Zelenského, ktorý sa v máji 2022 naparoval, že „s Rusmi budeme rokovať, až keď Ukrajinu oslobodíme“ a zákonom zakázal rokovania s Putinom, aby o tri roky neskôr teatrálne vykrikoval, že osobne počká na ruského prezidenta v Istanbule.
Mali by sme konečne začať uvažovať triezvo. Ukrajina nikdy nemala šancu vyhrať tento konflikt – už len preto, lebo sme jej dávali obrovské množstvo zbraní, aby vládala bojovať, ale nikdy nie také, aby mohla zvíťaziť. Ak aj niekedy mala aspoň teoretickú šancu, dnes už všetci príčetní ľudia uznávajú, že ju definitívne stratila.
Nakoniec to dopadne tak, že tú pohromu zaplatí Európa, kým USA budú zarábať na dohodách, ktoré s Ukrajinou podpísali. A jediný dôvod, pre ktorý to bude Európska únia platiť, je oprávnený strach, že hnev Ukrajincov z prehratej vojny sa nakoniec obráti proti nám. A on sa proti nám celkom logicky obráti. Jednak preto, lebo často zabúdame, že ukrajinský nacionalizmus je rovnako protiruský, ako aj protizápadný. A jednak preto, že v tom frustrovanom národe sa nenájde jediný politik, ktorý by prijal zodpovednosť, a tak ukáže prstom na jediného vinníka – Západ, ktorý nepomohol ako pomôcť mal, a preto Ukrajina prehrala… Ak sa k tomu pridruží pašovanie zbraní do Európy, vzostup ukrajinskej mafie a celkový nárast kriminality, nič dobré nás z tejto strany nečaká…