Prvé mená Trumpovho tímu, ktoré prenikli na verejnosť, potvrdzujú moju skepsu týkajúcu sa zahraničnej politiky budúceho prezidenta USA. (facebook.com)
Poradcom pre národnú bezpečnosť sa má stať jeden z najhorších jastrabov Mike Waltz, ktorý podporuje údery americkými raketami hlboko do ruského územia. Okrem toho navrhoval bombardovanie Iránu, protestoval proti stiahnutiu americkej armády z Afganistanu a kritizoval prezidenta Bidena za to, že sa nesprával „dostatočne agresívne“. Najmilitantnejšie sa prejavuje voči Číne, ale v kontexte toho, že uprednostňuje vojnu proti všetkým skutočným i domnelým nepriateľom Spojených štátov je to úplne jedno.
Donald Trump tiež potvrdil, že za veľvyslankyňu pri OSN vymenuje republikánsku kongresmanku Elise Štefánikovú. Naše médiá sa povrchne vytešujú, že má český pôvod (aj keď pri tom mene by som nebol prekvapený, keby išlo len o typickú skomoleninu „czechoslovak“ na „czech“), ale to podstatné si nevšímajú. Totiž, že Štefániková vystupuje proti obmedzeniu vojenskej pomoci pre Izrael a obhajuje genocídne zverstvá v Gaze. Aj preto ju mieroví aktivisti volajú „jastrabie monštrum“.
No a potom je tu ešte kandidát na ministra zahraničných vecí Marco Rubio. Ťažko si predstaviť niekoho horšieho na funkciu šéfa americkej diplomacie. Pri každej príležitosti presadzuje ďalšie vojny, ďalšie jatky a ďalšie sankcie. A ani špekulácie o novom ministrovi obrany nevzbudzujú dôveru. Vyzerá to tak, že Trump sa bude spoliehať na to, že štáty BRICS budú ustupovať jeho agresívnemu tlaku. Odkaz pre naivných je však jednoznačný: s takouto partiou vojnových štváčov, s takýmito militaristickými ingredienciami nemôžete namiešať mierovú kašu. Upozorňujem na to roky: ignorujte ich slová a sledujte ich činy. Činy hovoria za všetko. A slová o mieri bez takýchto činov sú veľmi lacné.
O nič lepšie to nevyzerá ani na európskom kontinente. Historicky prvý kandidát na eurokomisára pre obranu a vesmír Andrius Kubilius pri svojom vypočúvaní v Európskom parlamente uviedol, že za svoje hlavné pole pôsobnosti považuje budovanie zbrojárskeho priemyslu a zbrojenie. Teda nie obranu Európy, ale jej bezmyšlienkovité vyzbrojovanie. Na kritiku takýchto priorít cynicky odvetil, že ho pokojne môžu nazývať komisárom mieru. „Možno by to tak bolo lepšie. Veď kto by bol proti investíciám do mieru?“ spýtal sa sarkasticky. To najhoršie však ešte len prišlo, keď Kubilius blúznil, že keby všetky členské štáty NATO posielali Ukrajine zbrane v hodnote 0,25 % svojho HDP, „potom by Ukrajina dokázala zvíťaziť“. Je alarmujúce, že Európska únia, do ktorej sme vstupovali aj s prísľubom väčšej sociálnej ochrany, nemá komisára pre sociálne veci, ale bude mať komisára pre zbrojenie.
Všetko nasvedčuje tomu, že nás vedú militaristickí šialenci, ktorí sa nezastavia pred ničím. O to viac je v tejto situácii nevyhnutná silná a nezávislá zahraničná politika. Minister zahraničných vecí v Ódorovej vláde Miroslav Wlachovský dal pri odchode z funkcie svojmu nástupcovi nevyžiadanú radu. Doslova povedal, že „základným zmyslom našej zahraničnej politiky je počúvať spojencov“. To úplne charakterizuje doterajší servilný prístup Korčoka, Káčera, ale aj Lajčáka a ostatných. Lenže takáto diplomacia nemá nijaký zmysel. Základným zmyslom našej zahraničnej politiky, zvlášť v týchto turbulentných časoch, totiž nemôže byť počúvať a poslušne plniť vôľu veľmocí, ale dôsledne napĺňať, brániť a rozvíjať štátne záujmy Slovenskej republiky. Kto toto nevie alebo nie je ochotný prijať, nemá v slovenskej diplomacii čo robiť.
V týchto dňoch, keď sa na nás zo všetkých strán valí štylizované spomínanie na Nežnú revolúciu, by sme si mali uvedomiť, že November 89 sa v zahraničnej politike nenaplnil. Namiesto búrania hraníc, mierového spolužitia so všetkými národmi a odzbrojenia tu máme nové železné opony, nové rozdelenie sveta, novú fázu studenej vojny a extrémny rast zbrojenia. Vrátiť sa k ideálom Nežnej revolúcie znamená odmietnuť tento vývoj. Lebo takýto svet sme si neželali.