Podľa znaleckého posudku sa atentátnik Juraj Cintula nachádza „intelektovo mierne nad priemerom“. Mne sa javí človek, ktorý postaví svoju obhajobu na tom, že nechcel premiéra zabiť, ale len zraniť, intelektovo i morálne hlboko pod priemerom. Akoby toto malo byť poľahčujúcou okolnosťou, keď zámerne vystrelíte na človeka, spôsobíte mu ťažké zranenie a on to len zázrakom prežije. Ups, nepodarilo sa, ale veď ja som vlastne nechcel… (facebook.com)
Podstata fenoménu Cintula však nie je v tom, či dobre mieril. Dokonca ani v tom, či bol „napojený“ na opozičné strany – to je už podľa mňa súčasť politického boja tak trochu pritiahnutá za vlasy. Podstata fenoménu Cintula je v tom, ako vznikol. To najdôležitejšie, čo by sme si mali zapamätať, je nepopierateľná skutočnosť, že Cintulu zrodilo šialené opozičné preháňanie, ktoré našlo svoju živnú pôdu v progresivistických médiách. Odtiaľ prebral atentátnik od slova do slova aj s chlpami všetky tie nepríčetné tvrdenia. On nemal nijaký vlastný názor, on iba (tak ako väčšina ľudí) mechanicky opakoval slová, výrazy a heslá, ktoré čítal v červených denníčkoch, ktoré videl v Jojke a počul v Exprese. Cintula je Golem opozície, ktorého oživili jedovaté slová opozičných médií.
Veď to sami vidíte. Progresívne Slovensko si vedome vymýšľa, že cieľom Smeru je vyviesť Slovensko z Európskej únie. Líder SaS Gröhling vyvreskoval na námestiach, že Fico je diktátor a aj po pokuse o atentát na premiéra s tým neprestal a tvrdil, že žijeme v dikratúre. To nie je legitímna kritika, to je vedomé šírenie lži. A týmto ľudia nasiakli. Časť z nich prepadla bohorovnému presvedčeniu, že demokracia je to, keď vládnu oni, že ostatní nemajú nárok ani na svoje práva, ani na presadzovanie svojich záujmov. Preto nevedú politický boj čestne. A preto Cintula na súde trápne vykrikoval, že „Nech žije demokracia!“.
Ale v demokracii sa ľudia presviedčajú argumentmi, nie guľkami a protivníci sa porážajú vo voľbách, nie odstraňujú vraždami. Ten absurdný Cintulov výkrik najlepšie demonštruje, ako si opozícia predstavuje demokraciu. A preto zastaviť Cintulu znamená odstrániť to nemiestne a neprijateľné preháňanie, zveličovanie a zavádzanie z verejnej diskusie. Toto sa musí skončiť, musíme sa naučiť polemizovať čestne, vecne a pravdivo. Aj nezmieriteľní protivníci sa musia držať faktov. Musíme odstrániť ten falošný dehumanizujúci diskurz nazývajúci ľudí s opačnými názormi spodinou, dezolátmi či konšpirátormi.
Áno, Cintulovi nabíjali zbraň vaše slová, páni Šimečka, Korčok, Naď, Galko, Matovič, Pročko, Gröhling, Kolíková. Z toho sa nevykecáte. Od vás ich počul a po vás ich opakoval. Môžete sa tisíckrát dištancovať od atentátu, nikdy zo seba nezmyjete vinu za indoktrináciu takýchto extrémistov. Vďaka nim toľko vašich voličov verí hoaxu, že žiadny atentát sa nestal. Aj preto musel právnik premiéra David Lindtner odmietnuť vylúčenie verejnosti z čítania znaleckého posudku s veľmi citlivými pasážami, aby už konečne boli potvrdené zranenia Roberta Fica: „komplexné strelné poranenie brušnej dutiny a ľavého rebra so strelným kanálom v dĺžke 30 cm, poškodenie hrubého čreva, poškodenie tenkého čreva, poškodenie mäkkých tkanív močového mechúra, zranenie ľavého predlaktia, zranenie pravého palca na nohe…“ Kto je tu teraz dezolát a hoaxer?
Chápem, že každý sa môže mýliť. Sám preto často upozorňujem politikov (rovnako ako svojich študentov), že základným rozdielom medzi omylom a lžou je to, že lož nevyhnutne predpokladá zámer – aby nám tu pri akomkoľvek omyle či dokonca len pri rozdielnom názore nevyskakovali podaktorí jedinci zbytočne ako čertíci z krabičky so zúrivým výkrikom „Klamete!“ (však, pani poslankyňa Mesterová). A samozrejme, nie som slepý a vidím, že ani vládna koalícia nevie odolať pokušeniu rozohrať vlastné spravodajské hry a divoko zavádzať. Ale je dôležité, aby sme takéto pokusy odhalili v zárodku, pomenovali ich a principiálne odmietli.
Rovnako ako by sme nemali tolerovať hochštaplerské vyjadrovanie politikov k niečomu, na čo nemajú elementárnu kompetenciu. Ak raz Zuzana Čaputová priznala, že zahraničná politika je jej najslabšie miesto (už vtedy som vyjadril počudovanie nad jej „odvahou“ či skôr drzosťou uchádzať sa o najvyššiu ústavnú funkciu, ktorej najsilnejšie právomoci sú práve v oblasti zahraničnej politiky) a dnes moralizuje, poučuje a šíri ľahko vyvrátiteľné hoaxy o neutrálnych krajinách, ktoré vraj platia viac ako my (a médiá ju ani len nekonfrontujú s číslami, že je to lož), je to krajná nezodpovednosť voči občanom tohto štátu. Tým skôr, že jej zaslepené žabky-demokratky nekriticky vzývajúce každé jej banálne slovo ako pseudonáboženský prejav, majú tendenciu uveriť všetkému, čo vypustí z úst.
Cintulovo gesto víťazného V je jasným dôkazom, že tento človek sa cíti byť obeťou tohto systému, že neoľutoval svoj čin a že je naďalej spoločensky nebezpečný. Každej verejne činnej osobe, ktorá tu nechce vyvolať občiansku vojnu, by malo záležať na tom, aby jej voliči a fanúšikovia nechápali jej slová fatalisticky. Toto je formálne stále demokratická krajina a vy nie ste ani obete, ani disidenti, ani prenasledovaní hrdinovia, ste len porazení lúzri nedočkavo sa trasúci za mocou. Získajte si ju čestne vo voľbách a prestaňte rozoštvávať ľudí, prestaňte vyrábať nových cintulovcov.