Pred 65 rokmi, 30. mája 1960, zomrel jeden z najvýznamnejších ruských spisovateľov 20. storočia, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru a disident Boris Pasternak. (facebook.com)
Pasternakov najslávnejší román Doktor Živago bol dlho zakázaný, sovietske politbyro dokonca donútilo autora pod hrozbou vyhostenia z vlasti, aby si Nobelovu cenu v roku 1958 neprevzal. O rok neskôr sa však uskutočnila jedna z najvýznamnejších misií v dejinách kultúrnej diplomacie, ktorá ma dodnes dojíma.
Najslávnejší dirigent tej doby Leonard Bernstein prišiel na čele Newyorských filharmonikov na návštevu Moskvy. Sovietskym úradom, ktoré mali o jeho koncert veľký záujem (jeho rodičia boli totiž ukrajinskí Židia z mesta Rovno), dal jednu podmienku. Dovolia mu stretnúť sa s dvoma politicky prenasledovanými umelcami, hudobným skladateľom Dmitrijom Šostakovičom a spisovateľom Borisom Pasternakom. Počas koncertu nečakane zahral Šostakovičovu 7. symfóniu (legendárnu „Leningradskú“, ktorá znela v roku 1942 reproduktormi z obliehaného mesta a pomáhala jej obyvateľom vzdorovať a prežiť nacistické zovretie), a verejne vyvolal na pódium jej autora, aby sa mu v mene svojom i v mene svojej krajiny poďakoval. Dojatý Šostakovič bol zjavne zmätený. To však nebolo všetko.
Po koncerte sa stretol s chorým a vystrašeným Borisom Pasternakom žijúcim v ústraní, silno ho objal a vyjadril mu svoju solidaritu. Pasternak sa o tomto stretnutí vyjadril, že to bol najšťastnejší okamih jeho života. O pol roka zomrel a jeho synovi dovolili vycestovať, aby prevzal po svojom nebohom otcovi Nobelovu cenu za literatúru. Nezabúdame. Ani na krutosť sovietskej moci, ani na veľkosť ruskej kultúry, ktorá aj počas studenej vojny spájala cez Atlantik.