Ukrajinským silám hrozí v ruskej Kurskej oblasti podobná katastrofa, akú zažili pred rokom pri Avdijivke. (facebook.com)
Správy z piatka hovoria, že Rusi takmer úplne obkľúčili desiatky tisíc ukrajinských vojakov v Kurskej oblasti. A dokážu držať pod paľbou zásobovacie a ústupové cesty pri hraniciach…
Niektorí za tým vidia obmedzenie americkej spravodajskej pomoci Ukrajine. Hlavný dôvod je ale iný – sú ním početné dezercie ukrajinských vojakov.
Ukrajinské zdroje priamo z miesta hlásia, že Rusi postúpili v obkľučovaní potom, čo jedna z ukrajinských jednotiek „opustila pozície“. Opustenie pozícií bez rozkazu je dezercia alebo útek.
Ukrajinskí vojaci pritom nedezertujú preto, že by boli zbabelí. Dezertujú preto, že v pokračovaní bojov, ktoré sústavne prehrávajú, už nevidia zmysel. Sen o ukrajinskom víťazstve sa rozpadol (a rozpadol sa už za Bidenovej vlády, nie za Trumpa).
Kursk 2025 pripomína Avdijivku 2024. Ukrajinskí velitelia po obkľúčení navrhujú ústup a záchranu elitných jednotiek. Ukrajinské politické vedenie zas trvá na pokusoch udržať Kursk aj za cenu masívnych ukrajinských strát. Dôvody sú čisto politické – deklarovať, že Ukrajina má silné karty (hoci reálne ich nemá).
Výsledok: v ukrajinskej taktike a velení je chaos, časť ukrajinských jednotiek sa preskupuje a sťahuje aj bez rozkazu a ide do rizika, že skončí pod krížovou paľbou. Ďalší vyčkávajú a riskujú, že skončia v ruskom zajatí. Inú dúfajú, že možno dorazia posily.
Je takmer isté, že sa zopakuje scenár z Bachmutu a Avdijivky… Ukrajinci Kursk tak či tak neudržia a ak sa nestiahnu, prídu o elitné jednotky.
Tie im zas budú neskôr chýbať na Donbase…
Myslím si, že pred Ukrajinou sú stále len dve základné možnosti. Jedna zlá, druhá ešte horšia.
A. Mierové rokovania a dohody s Ruskom (rozdelenie Ukrajiny).
B. Pokračovanie bojov, ktoré Ukrajina prehráva = po ktorých bude ešte menšia… a po ktorých bude nasledovať A: mierové rokovania a dohody s Ruskom (rozdelenie Ukrajiny).
Asi neprekvapuje, že tí silnejší a realistickí (Spojené štáty, Izrael, Rusko) sú pripravení rokovať o dohodách. A tí slabší a prudko aktivistickí (Kaja Kallas, Leyenová, Macron, Zelenskyj) podporujú pokračovanie bojov (na ktoré nemajú). Možno aj preto, aby si nemuseli priznať, že od začiatku vojny v roku 2014 utekali pred realitou, odmietali dohody s Ruskom a stupňovali fatálne omyly, ktoré už nedokážu napraviť.
Dodávam, že tí „myslitelia“, ktorí v papučiach a s riťou na posteli ešte stále trvajú na neprijateľnosti dohôd s Ruskom a na pokračovaní silového riešenia (ktoré im nevychádza), sú dnes v konečnom dôsledku nielen protiamerickí, ale aj protiukrajinskí. To nie je názor, ale krutý fakt.
(A to, že konečné následky svojich siláckych póz nevedia domyslieť, ich nijako neospravedlňuje).