V rubrike 7 dní v kocke komentujeme hlavné témy týždňa. (Marker.sk)
Dnes bude prehľad o špinavých spravodajských hrách, ktoré majú potápať Orbána a nepriamo aj Ficov Smer; o tom, prečo Trumpova „pevná ruka“ narazila v Iráne; o vrodených chybách združenia Projekt Fórum Marty Šimečkovej a o hrozbách Jaroslava Naďa, že sa tu budú opäť vypínať alternatívne médiá.
1. Bitka o Maďarsko
Prehľad začneme udalosťami, ktoré by mali byť neprijateľné: vstupovaním cudzích spravodajských služieb do politického boja v Maďarsku (a čiastočne aj na Slovensku). Máme tu podozrenia, že maďarský minister zahraničných vecí bol odpočúvaný, pravdepodobne jednou zo západných bezpečnostných služieb. Prepisy nahrávok z linky Szijjártó – Lavrov zverejnil mladý investigatívny novinár s väzbami na maďarskú opozičnú stranu Tisza.
Prepisy ukazujú, že Szijjártó na žiadosť Smeru a zástupcov slovenskej vlády telefonoval s ruským ministrom Lavrovom. Žiadal ho, aby pred slovenskými voľbami 2020 vybavil stretnutie premiéra Pellegriniho s ruským premiérom Mišustinom.
Szijjártó v rozhovore pôsobil ako človek, ktorý má s Lavrovom dôverný, takmer priateľský vzťah. Lavrovovi vysvetlil, že v záujme maďarskej vlády je volebný úspech Smeru. Lebo ostatné slovenské strany sú podľa neho pod zahraničným vplyvom (spomenul Sorosa).
Samy o sebe sú prepisy – aspoň zatiaľ – búrkou v pohári bez vody. Nedokazujú nič, čo by bolo neprípustné. Korenie im dodáva až mediálna paľba namierená na ruskú hrozbu. Maďarské opozičné médiá – a spolu s nimi aj tie západné – strašia, že maďarské voľby manipuluje ruská vojenská rozviedka GRU. A dodávajú, že Szijjártó vraj pravidelne donášal Lavrovovi informácie z rokovaní EÚ.
V takto vyfarbenom obraze majú vyzerať Szijjártó aj Orbán ako kolaboranti v službe Ruska. Podobne majú vyzerať aj Pellegrini s Ficom.
EÚ už aktivovala takzvaný systém rýchlej reakcie, ktorý eurokomisii a mimovládnym agentúram umožňuje regulovať (cenzurovať) online médiá a siete. Únia to vysvetľuje bojom proti ruskému zasahovaniu do volieb.
Je to pokračovanie starých známych praktík. Ak chcete zriadiť úrady propagandy (tej atlantickej), verejnosti predstavíte úrady boja proti ruskej propagande. Ak chce britská vláda trénovať a platiť manipulátorov, verejnosti ich predstaví ako bojovníkov proti dezinformáciám, ako lovcov hoaxov či fact-checkerov.
A ak chce Európska komisia spolu s tajnými službami cenzurovať siete a zasahovať v maďarských voľbách, verejnosti vysvetlí, že je to vlastne len záslužný boj proti ruským tajným službám. Na časť spoločnosti – hlavne na tú ovládanú strachom – to zaberá. Ľuďom ukážete obrázok Lavrova so Szijjártóom alebo Lavrova s Blanárom… A začnú híkať hrôzou.
Celý maďarský predvolebný škandál je postavený na hlavu.
Jadrom problému predsa nie je komunikácia Szijjártóa s Lavrovom. Jadrom problému je odpočúvanie šéfa diplomacie a zasahovanie tajných služieb v kampani proti Orbánovej strane. Médiá to však prekričali šírením paniky z ruskej vojenskej rozviedky. Bez náznaku dôkazov.