Pred rokom 15. augusta sa stretli Trump a Putin na Aljaške. Hneď po samite sa ukázalo, že Západ na rokovania o dohodách nemá. (Marker.sk)
Samit prezidentov Spojených štátov a Ruska sa hodnotil ako prelomový. Trump zrušil zákaz rokovaní s Ruskom a ponúkal deal: ukončenie vojny o Ukrajinu, návrat k voľnému obchodu, spoluprácu…
Bolo to ešte v čase, keď si Trumpova politika zaslúžila podporu. Trump vtedy sľuboval ukončenie vojen, ochranu slobody slova, nové dohody. A svetový poriadok postavený na rešpektovaní mocenskej rovnováhy.
Znelo to pekne. A dopadlo to ako vždy.
Prešiel rok a samit na Aljaške sa javí ako dávna, archaická minulosť. Pravek. Šanca na mierový proces zhorela hneď v zárodku. Ukrajina, Británia, EÚ a napokon aj veľká časť Kongresu preferovali lámanie Trumpa a pokračovanie vojny.
Po roku vyzerá situácia v skratke takto. Trump je zlomený. Nechal sa zatiahnuť späť do vojny o Ukrajinu aj do vojny o Irán, pričom ani jednu Západ nevyhráva. A vojnové účty bude platiť hlavne Európa. Presnejšie EÚ. Británia má totiž k financovaniu Ukrajiny podobný postoj ako Spojené štáty – necháva to na vojnovú banku menom EÚ.
Veľmi rýchlo sa ukázalo, že Spojené štáty, respektíve Západ, nemajú na to, aby presadzovali dohody. Nijaké nechcú. Zmohli sa len na pokračovanie pôvodného – a fatálne chybného – nastavenia. Lejú do konfliktu miliardy eur, zbrane, ukrajinské životy… A nijako ich nevyrušuje, že výsledkom je zmenšovanie Ukrajiny, vyčerpávanie Európy a rast dlhov namiesto rastu ekonomiky.
Následky vystihla ukrajinská intelektuálka Marta Havryško: zbrane sú západné, potlesk je západný, životy sú ukrajinské.
Pokiaľ ide o pôvodné strategické ciele Západu, rozširovanie NATO, tam to zas vystihol generál a veľvyslanec Ukrajiny v Británii Zalužnyj. Povedal to stručne a jasne: zabudnite na Ukrajinu v NATO, sú to rozprávky.