Viaceré médiá pri výročí vojny opakujú tú istú chybu. Začiatok ruskej invázie vyhlasujú za začiatok vojny na Ukrajine. Je to omyl. (Marker.sk)
Tento omyl má pritom vážne následky. Skresľuje príčiny vojny, skresľuje zodpovednosť aktérov. A dusí možné riešenia.
Pôsobí to jednoducho. Kto si myslí, že vojna sa začala 24. februára 2022, ten si potom myslí aj to, že bola „nevyprovokovaná a brutálna“. A nakoniec si myslí, že Rusko je ríša zla, s ktorou sa nesmú robiť dohody. Naopak, Rusko musí byť izolované a porazené. Inej cesty niet.
Je to (akože) logické. Táto logika však vychádza z nesprávnych predpokladov a jej závery sú neplatné.
Vojna na Ukrajine netrvá štyri roky. Trvá, aj keď s prestávkami, dvanásť rokov. Začala sa 15. apríla 2014. Ukrajinská armáda vrátane nacionalistov z pluku Azov vtedy zaútočila na rebelov z proruského Donbasu. Na vlastných občanov.
Formálne to nemala byť vojna, ale špeciálna operácia. Ukrajinská vláda ju nazvala ATO. Anti-terrorist Operation. Proruské skupiny z Donbasu – ukrajinskí občania – boli vyhlásené za teroristov. A mali byť tvrdo, vojenskou silou, potlačení.
Reálne to však neostalo pri špeciálnej operácii ATO. Konflikt prerástol do dlhej konvenčnej vojny. Na jednej strane bojovala Ukrajina vyzbrojovaná a podporovaná Západom (aj so západnými vojenskými inštruktormi v Kyjeve). Na druhej strane bojovali rebeli z doneckej a luhanskej oblasti, ktoré v máji 2014 vyhlásili nezávislosť. A ktoré vyzbrojovalo a podporovalo Rusko (s ruskými vojenskými inštruktormi na Donbase).
Treba pripomenúť, že v apríli 2014, krátko pred rozhodnutím o špeciálnej vojenskej operácii ATO, navštívil Kyjev riaditeľ CIA John Brennan. Americká strana to neskôr potvrdila. Ukrajinskú „protiteroristickú operáciu“ od začiatku podporovali západné tajné služby.
Mala zlomiť odpor ruských a ruskojazyčných menšín z Donbasu. A mala presadiť v celom štáte prozápadnú, atlantickú líniu. Cieľom bol vstup „zjednotenej Ukrajiny“ do NATO – ako to žiadala ukrajinská vláda po Majdane (prevrate). A ako to sľubovali Ukrajine Spojené štáty už od samitu NATO z roku 2008. Na ukrajinských Rusov, na Ruskú federáciu a na jej červené čiary sa nemal brať nijaký ohľad.
Následky ATO boli kruté, hlavne k obyvateľom východnej Ukrajiny. Zomrelo viac ako 15-tisíc ľudí. A viac ako milión obyvateľov východnej Ukrajiny utieklo do Ruska.
V Moskve na jar 2014 rástol tlak na Putina, aby Rusko priamo vojensky zakročilo na Ukrajine – a zastavilo vytláčanie ruských menšín z východnej Ukrajiny do Ruska. Ruské vojenské jednotky boli v bojovej pohotovosti, no nakoniec rozkaz na prekročenie hraníc nedostali. Putin skúšal konflikt riešiť politicky (Minské dohody I, Minské dohody II).