Vojna Izraela proti Gaze a Iránu ukázala jednu zaujímavú vec: západná vojnová propaganda (desaťročia spoľahlivo proizraelská) prestáva fungovať. Rozpadla sa. Západná verejná mienka – od americkej po európsku – má izraelských vojnových jastrabov plné zuby. (facebook.com)
Už tu nie je nijaké „pol na pol“, nijaké „áno, ale…“ Po pokusoch o genocídu v Gaze ostali milióny Palestínčanov bez domova, zomreli desiatky tisíc ľudí (polovica z toho deti). Nasledovali útoky Izraela na Libanon, bombardovanie Sýrie, obsadenie ďalšej časti sýrskych Golanských výšin… Nakoniec Izrael v predvečer rokovaní o dohode zaútočil na Irán. Zbombardoval teheránske sídliská, čo prinieslo stovky civilných obetí, aby Izrael zabil zopár vedcov z „jadrového programu“. A pár generálov.
Už nezaberajú ani porovnania s Ruskom. Rusko vedie na Ukrajine konvenčnú vojnu, ktorá má korene v roku 2014 a v útokoch ukrajinskej armády na proruský Donbas. Bojuje sa jedenásty rok a konvenčnými prostriedkami – na jednej strane Rusko, na druhej strane Ukrajina vojensky podporovaná prakticky všetkými krajinami NATO.
Vojna Izraela v Gaze, Libanone, Sýrii nebola konvenčná, ale demolačná. Dnes Izrael tlačí na podobný (demolačný) scenár v Iráne – do čoho sa snaží zatiahnuť Spojené štáty a Britániu. Západná verejná mienka je celkom jednoznačne proti… A nič na tom nezmenia ani zúfalé pokusy figúrok typu Kaja Kallas a aktivistických médií odriekať frázy o „práve Izraela na sebaobranu“.
Nezaberá to už. Ich dôveryhodnosť je blízka nule. Čierne sa nedá prefarbovať na biele donekonečna.
Aj preto Trump, tradične tvrdo proizraelský, tak váha. Americká spoločnosť odmieta, aby sa nechali Spojené štáty zaťahovať do krvavého konfliktu na Blízkom východe. Len preto, že Izrael (už opäť) zapískal…
Druhý dôvod, prečo Trump váha, je vojenský a mocenský. V raketových prestrelkách ukázal silu nielen Izrael, ale aj Irán. Má silný raketový arzenál, ktorý dokáže prerážať izraelskú protivzdušnú obranu. Izralečania zažívajú niečo, na čo neobli zvyknutí – Tel Aviv, Haifa a ďalšie veľkomestá sú v plameňoch, veľká časť z nich je zničená. A ďalej ohrozovaná iránskou raketovou odvetou za izraelskú agresiu spred týždňa…
Mimochodom, toto je hlavný dôvod, prečo sa Izraelčania rozhodli udrieť na Irán a zaťahovať do väčšej vojny aj Západ.
Hrozba nebola jadrová. Americké tajné služby hlásia, že na výrobu a testovanie jadrovej zbrane by Irán potreboval ešte roky. Navyše Irán prejavil ochotu rokovať a pristúpiť na jadrovú dohodu.
Hrozba bola a je raketová – a Izrael sa ju snaží zlikvidovať. Potom, čo zničil Gazu a vybombardoval Hizballáh v Libanone a Sýrii, mal vhodnú príležitosť udrieť aj na Irán. Cieľom je s masívnou leteckou a raketovou pomocou Američanov zničiť vojenské kapacity Iránu a vyprovokovať „zmenu režimu“. Čiže roky chaosu a občianskej vojny v Iráne, kde žije 92 miliónov ľudí.
Motívom (bezpečnostným motívom) Izraela rozumiem. Lenže mali by mať hranice. Utopiť Gazu, Libanon, Sýriu a následne aj Irán a jeho spojencov, teda stovky miliónov ľudí, v krvi – a len preto, aby sa Izrael zbavil rivalov a aby sa cítil bezpečne… To nemôže mať podporu.
A ani ju nemá.
Navyše, Izrael sa hrozby tak či tak nezbaví. Nutne patrí k príbehu štátu menom Izrael. Briti a Američania dali na sklonku koloniálnych čias Židom kus zeme, ktorý Britom nepatril.
Patril aj národu, ktorému dnes hrozí genocída. Hoci podľa pôvodných dohôd mu mal patriť nárok na vlastný štát. Aspoň na zúženom palestínskom území.
Kým sa tieto staré krivdy nepriznajú a nenapravia obojstrannými ústupkami a dohodami (asi z oboch strán vynútenými, inak to nepôjde), nezmení sa nič.
Šanca, že Izrael sa k trvalému mieru prestrieľa zničením všetkých nepriateľov (a s trvalou podporou upadajúceho Západu), je v podmienkach Blízkeho východu nulová.
Foto: Benjamin Netanjahu v roku 2002 presviedča svet, že Saddámov Irak vyvíja jadrové zbrane. V roku 2003 na Irak zaútočili Spojené štáty s podobnou zámienkou (zbrane hromadného ničenia v rukách Saddáma). Vojna v Iraku viedla k miliónu obetí. Falošné správy o zbraniach hromadného ničenia sa nepotvrdili… To boli počiatky postfaktuálnej éry (fake news v službe štátnej a vojnovej propagandy).
Zdroj foto: Facebook