V rubrike 7 dní v kocke komentujeme štyri hlavné témy týždňa. (Marker.sk)
1. Kopernikovský obrat
Začneme netradične: pochvalou Európskej únie. Brusel sa prestal ostýchať a hlási sa na rokovania s Ruskom. EÚ pracuje na vymenovaní osobitného vyslanca, ktorý by na úrovni poradcov vyjednával s ruskou stranou. Podobne ako to robia Američania už rok.
Je to malý krok pre Ursulu a veľký skok pre Európu. Realita dvanásty rok potvrdzuje, že bez dohôd s Ruskom nebude možné obnoviť poriadok v Európe. Ústup od hlúpeho zákazu rokovaní a snahu komunikovať treba podporiť ako správny krok.
Žiadalo by sa povedať „dobré ráno, EÚ“. Lenže po západe slnka sa to vyslovuje ťažko.
Obrat diplomacie EÚ si vynútil nielen vytrvalý postup Ruska na Ukrajine, ale aj otváranie druhého, západného frontu hybridnej vojny. Apetít Američanov na územie Dánska (Grónska) ukazuje, že Európe v ére bezpečnostnej krízy a kolapsu poriadku hrozí to, čoho sa kedysi obávalo bismarckovské Prusko. Zovretie z dvoch strán.
Pričom jedna aj druhá strana je vojensky silnejšia než EÚ.
V takých prípadoch závisí veľa – ak nie všetko – od diplomacie. A od strategických rozhodnutí, ktoré by mali chrániť Európu a jej záujmy. Napríklad tým, že sa nepripustia krajné scenáre. Lebo svet sa už netočí okolo Európy.
EÚ je dnes len jednou z malých a krehkých premenných v rovnici. Stávky na to, že Únia prežije Rusko, Spojené štáty alebo Čínu, sú nízke.
Časti európskych elít zrejme došlo, že zákaz rokovaní a tlak na silové riešenia – to v konečnom dôsledku išlo priamo proti Európe. Lebo je najslabším hráčom v ringu.
EÚ volala po vyriešení ukrajinského problému silou – aj po roku 2014, keď podporila vojenskú operáciu Kyjeva proti Donbasu, aj po roku 2022… No zabudla sa pripraviť na boj. Výsledkom sú vysoké náklady, vysoké straty. A mizerné prognózy z východu aj západu.
Otočka a ochota EÚ rokovať s Ruskom je viac ako racionálna. Je nevyhnutná.
Lenže – v tejto oneskorenej fáze to už pôjde veľmi ťažko. Jednak preto, že Rusko si môže dovoliť tvrdé podmienky, z ktorých už po rokoch krvavých bojov a strát nebude ustupovať. A potom preto, že EÚ bude narážať na svoju vlastnú vojnovú propagandu. A na tuhý mediálny a politický odpor vnútri Európy.
Vojnová propaganda roky hlásala, že Putin je vraj masový vrah a druhý Hitler, Rusko je vraj zločinecký štát a podobná hrozba ako nacistická Tretia ríša, vojna vraj bola nevyprovokovaná… A s vrahmi sa nerokuje, s vrahmi sa bojuje.
Legendy o boji svetového dobra so svetovým zlom boli lživé, no plnili účel. Mobilizovali v Európe živočíšnu protiruskú nenávisť, mobilizovali miliardové zdroje z vreciek Európanov pre kŕmenie konfliktu. Vytvárali predpoklady pre obchodnú izoláciu a strategickú porážku Ruska.
Projekcie však nevyšli. Rozbili sa o realitu.