V rubrike 7 dní v kocke komentujeme hlavné témy týždňa. (Marker.sk)
1. Americký poriadok? Skôr americký zmätok
Prehľad opäť začneme vojnou na Blízkom východe. Jej vývoj a následky sú totiž oveľa vážnejšie, ako očakávali Američania.
Irán druhý týždeň pokračuje v odvetných útokoch na americké sily a západné korporácie v Perzskom zálive. A blokuje Hormuzský prieliv – tepnu globálneho obchodu s ropou.
Američania pôvodne verili, že sa zopakuje scenár z roku 2025 – a Irán sa neopováži riskovať rozšírenie konfliktu.
Ich viera bola slabá.
Irán stratil zábrany a zatlačil na citlivé miesta Američanov. Obchod s ropou a plynom je ochromený, ceny rastú na rekordné úrovne, ktoré desia Západ (a tešia Putina). Západné ekonomiky čaká šok spojený s ďalším rastom cien a dlhov. Ostane to tak dovtedy, kým bude pokračovať vojna.
A aj po nej zrejme ostanú ceny ropy a plynu vyššie než predtým. Energetické a bezpečnostné škody sú priveľké na to, aby sa po vojne ignorovali.
Druhý týždeň vojny ukazuje, že Američania neboli pripravení na čierne scenáre. Jednoducho dúfali, že Irán skloní hlavu pred Trumpovou silou. Spojené štáty v oblasti nemajú odmínovacie lode. Vyradili ich minulý rok a náhrada „novej generácie“ sa ukazuje ako nepoužiteľná. Takisto nemajú dostatočné kapacity na vojenskú ochranu ropných tankerov. Trump sa zmohol len na výzvu ropným spoločnostiam, aby sa nebáli a aby sa ďalej plavili cez Hormuz.
Potvrdzuje sa aj to, že Američania nemajú jasno v cieľoch vojny a vo východiskách. Poslanci Kongresu sa sťažujú, že vláda nedokáže odpovedať ani na tie najzákladnejšie otázky o plánoch, riešeniach a dĺžke konfliktu.
Prezident Trump po týždni vyhlásil, že vojna sa blíži ku koncu.
Americký minister obrany Hegseth zas vyhlásil, že vojna sa iba začína.
Keď sa Trumpa pýtali, ktoré z týchto vyhlásení platí, odpoveď bola z kategórie mystických: „Dalo by sa povedať, že oboje.“ Čo dodať… Trump s Hegsethom sa čarovne dopĺňajú.
Zmätok v hlavách Američanov dokazuje, že to bola od začiatku izraelská vojna. Plánoval ju Izrael. Vynútil si ju Izrael. A výsledky majú slúžiť Izraelu a Netanjahuovej vláde. Žiada sa dodať – nič nové.
Pokiaľ ide o Izrael, vojna plní účel. Jej cieľom nebolo ani „oslobodenie iránskeho ľudu“, ani skoncovanie s iránskym jadrovým programom. Ciele Izraela boli dva. Zabrániť dohode Západ – Irán. To sa podarilo. A ničiť iránsky raketový arzenál, hlavne odpaľovacie zariadenia. To sa priebežne darí. Izrael odhaduje, že útoky už zničili 80 percent odpaľovacích zariadení pre iránske rakety. Zrejme preháňa, ale škody Iránu sú určite výrazné. Cieľom je zničiť odpaľovacie zariadenia na 90 percent.
Útoky na Irán – akokoľvek riskantné a nákladné pre Západ – boli súčasťou širšej izraelskej stratégie. Dala by sa pomenovať ako veľké plány pre Veľký Izrael. Bola zameraná na ničenie nepriateľov a odporu v širšom regióne. Začalo sa to zničením Gazy. Pokračovalo to masívnym bombardovaním Libanonu (síl Hizballáhu) a Sýrie. A veľkou koncovkou má byť odzbrojenie Iránu.
Ako povedal Netanjahu: „Lámeme im kosti a stále máme natiahnutú ruku.“ Americkú ruku – zabudol dodať.