V rubrike 7 dní v kocke komentujeme hlavné témy týždňa. (Marker.sk)
Máme za sebou šialený týždeň. Trumpova vláda sa utrhla z reťaze. Udrela na Venezuelu. Privlastňuje si výnosy z predaja jej ropy. Rozhodla sa, že Dánom vezme Grónsko. Potichu presunula bojové lietadlá do Británie, aby mohla bombardovať Irán. Nakoniec zadržala loď pod ruskou vlajkou.
A nedoslýchavá Európa? Nedoslýchavá Európa ide nerušene na zotrvačník: chystá sa poslať vojakov na Ukrajinu. Lebo Ukrajina trvá na zárukách, z ktorých Američania (celkom pochopiteľne) vycúvali.
1. Trumpova „nová stratégia“
Koncom roka sme chválili Američanov za ich novú bezpečnostnú stratégiu. Mala stáť na rešpekte, mocenskej rovnováhe, dohodách… Nakoniec sa to zvrhlo do kovbojského štýlu, aký si nepamätáme ani z čias Georgea W. Busha.
Američania zaútočili na Venezuelu, aby zvrhli Madurovu vládu a privlastnili si jej zdroje (hlavne ropu). Trump oznámil, že výnosy z obnoveného predaja venezuelskej ropy Spojeným štátom neskončia na účtoch Venezuely, ale na účtoch amerického ministerstva financií. Bude ich spravovať. Čiže za „nákup“ ropy zaplatia sami sebe. Voľby sa majú odložiť. Demokracia nie je prioritou. Prioritou je bezpečnosť a prosperita Spojených štátov.
Krátko po operácii vo Venezuele Trump vyhlásil, že Spojené štáty si vezmú Grónsko, ktoré patrí Dánsku – členskému štátu EÚ. Dáni si majú vybrať, či pristúpia na predaj, alebo na krajné riešenie.
Grónsko je strategicky dôležité pre protiraketovú obranu, ktorá by chránila Spojené štáty pred jadrovými útokmi z Ruska. Alebo naopak, z grónskych základní by mohli mať americké sily raketovo pokryté prakticky celé územie Ruskej federácie – zblízka a zo severu, cez polárne oblasti.
Súbežne s tým Američania presúvali bojové lietadlá na vojenské základne do Británie. Majú sa nasadiť pri prípadnom bombardovaní Iránu a jeho raketového arzenálu, ktorý ohrozuje Izrael.
Trump v priebehu pár dní prevrhol stôl, na ktorom stáli zvyšky medzinárodného a západného poriadku. Američania demonštrujú silu a odhodlanie brať si to, čo považujú za svoje.
Nová bezpečnostná politika Spojených štátov vyzerá v praxi príšerne. A zároveň veľmi pochopiteľne, jednoducho a čitateľne.
V skratke: Američania priznávajú, že padol starý povojnový poriadok postavený na Bezpečnostnej rade OSN. Stalo sa to už dávnejšie – pri Iraku, Sýrii, Líbyi… No teraz je to celkom zrejmé.
Priznávajú tiež to, že padol aj novší, západný poriadok, ktorý bol po roku 1989 postavený na expanzii amerických globalistov. A na ich „prítomnosti vo svete“, ktorý mal byť unipolárny – vedený Spojenými štátmi a opretý o západný systém… Trump túto nákladnú politiku – politiku prítomnosti Američanov vo svete – ukončuje ako prekonanú. Bola drahá a nevýnosná. No zároveň demonštruje odhodlanie udržať si kontrolu takpovediac na diaľku. S rukou na ovládači od vojenského arzenálu. Nástrojmi majú byť hrozba špeciálnych operácií (Venezuela, Grónsko), bombardovania (Irán), dodávok zbraní (Taiwan).
Západná pologuľa má patriť Američanom. Ako základňa. A americké záujmy mimo nej, hlavne na Blízkom východe, v juhovýchodnej Ázii alebo v Európe, sa majú chrániť zo vzduchu. Hrozbou strategických bombardérov.