V rubrike 7 dní v kocke komentujeme hlavné témy týždňa. (Marker.sk)
Dnes o tieňoch Čaputovej v českej politike; o hlúpom nápade PS spochybňovať Benešove dekréty; o Ukrajine, kde vojnovú realitu opäť prekričali pozéri a gaučoví vojvodcovia a o „chat-control act“, ktorý umožní plošne sledovať súkromné správy a fotografie užívateľov sociálnych sietí.
1. Aká Čaputová, taký Pavel
Môžu médiá spolu s hlavou štátu spáliť návrhy na ministrov, ktorí sa im nepáčia? Môžu. Bolo to tak na Slovensku po voľbách 2023. A podobne tvrdo – mačetou – sa „editujú“ výsledky volieb aj v Česku.
Prezident Pavel má na stole takmer rovnaké noty ako kedysi prezidentka Čaputová. Je to pochopiteľné. Obaja sú kádrovo preverení. Uvedomelí. A správne zorientovaní. Čiže poslušní.
V tíme prezidentky Čaputovej sa chvíľu uvažovalo, že by nemusela vymenovať za premiéra Fica. Nakoniec sa to zamietlo ako riskantný scenár. A išlo sa na to osekávaním kandidátov na ministrov, ktorí by mohli príliš vyskakovať. Médiá, Lipšicova špeciálna prokuratúra a napokon aj prezidentka si podali Huliaka. Nominanta SNS na ministra životného prostredia.
Čaputová oznámila, že ho nevymenuje. Tvárila sa, že má na to právne dôvody. V skutočnosti boli jej dôvody len politické. Huliak by vraj mohol spochybňovať klimatickú politiku Bruselu.
A spochybňovať autority EÚ a ich uletené zelené nápady – to sa dnes nesmie.
Takmer rovnaký scenár sledujeme aj v Česku. Lebo ani tam voľby nedopadli podľa želaní strážcov poriadku. Prezident Pavel a jeho poradcovia sa najskôr hrali s myšlienkou, že zablokujú Babiša. Keď neuhol, spolu s médiami ostreľovali nomináciu Turka (Motoristé). Dôvod? Turek odmieta energetické sankcie, financovanie Ukrajiny, klimatickú kazajku EÚ…
Turek pod tlakom Babiša a vlastnej strany urobil ústupky. Vzdal sa ministerstva zahraničných vecí. Po novom mal nastúpiť na ministerstvo životného prostredia. No ani to sa Pavlovi nepáči. Odkázal, že Turka vo vláde nechce.
Dôvody sú vraj právne. No nikto ich nevidel. Turkovi sa vyčítajú napríklad rýchla jazda po diaľnici, neslušné reči, nejasnosti v majetkovom priznaní… To nie sú dôvody, ale zámienky. Skutočný dôvod je len ten, že Turek by mohol vybočovať z „generálnej línie“, ktorú zadefinovali novodobí politruci ako Foltýn. Podľa zadaní Bruselu.