V rubrike 7 dní v kocke komentujeme štyri hlavné témy týždňa. (Marker.sk)
1. Útok na NATO?
Začneme dvoma výbušnými udalosťami, ktoré môžu (no nemusia) mať vážne následky. Prvou bol letecký útok Izraela na ciele v Katare. Terčom boli lídri Hamasu. Stúpenci Izraela pochválili Netanjahuovu vládu za odvahu a rozhodnosť, s akou zabíja nepriateľov na Blízkom východe.
Ozvali sa aj kritické hlasy. Tie najskôr odriekali povinné frázy o práve Izraela na sebaobranu a boj s terorizmom, no v deviatej, prípadne jedenástej vete trochu pochybovali, či bol útok na katarské ciele vhodný.
Druhou udalosťou bol prienik ruských dronov do vzdušného priestoru Poľska – krajiny NATO. Po vojenskej stránke bol tento incident menej výbušný ako ten izraelský. Škody alebo reálne hrozby boli minimálne. No po politickej stránke bol výbušný viac. Ide predsa o NATO a jeho možnú vojenskú zrážku s Ruskom.
Reakcie: Kaja Kallasová a nemecká vláda boli pobúrení z úmyselnej agresie (útoku) Ruska proti krajine NATO a z ohrozovania životov ľudí. To vraj nemôže ostať bez odpovede. S bojovým pokrikom to zašlo tak ďaleko, že vášne museli trochu upokojovať Poliaci.
Premiér Tusk vyhlásil, že sme najbližšie k ozbrojenému konfliktu od druhej svetovej vojny, no dodal, že Poľsko nie je vo vojnovom stave a nie je súčasťou vojny s Ruskom. Poľsko žiada len bezpečnostné konzultácie NATO (posilnenie vlastnej obrany). Nie aktiváciou článku 5 o spoločnej vojne proti agresorovi.
Letecké útoky Izraela na ciele v Katare s vlažnou reakciou sveta a dronový incident v Poľsku s hysterickou reakciou EÚ – to je ukážkový dvojaký meter. A v prípade strašenia o zámernom útoku Ruska na krajinu NATO ide zrejme aj o ukážkovú dezinformáciu.
Samozrejme, akýkoľvek, aj náhodný prienik ruských vojenských dronov do vzdušného priestoru krajiny EÚ a NATO je a musí ostať neprijateľný. Je správne, že spojeneckú podporu Poľsku vyjadrili všetci – od Rutteho s Fialom až po Orbána s Ficom. No robiť unáhlené bojové závery by bolo nezodpovedné. Hlavne ak je známe, že Spojené štáty chcú vycúvať z vojny v Európe – a európske krajiny na priamy boj s Ruskom nie sú pripravené.
Pomerne rýchlo sa ukázalo, že krik o plánovanom ruskom útoku alebo zámernej provokácii proti krajine NATO nemá (aspoň zatiaľ) nijaký reálny základ. Bielorusko – najbližší spojenec Ruska – okamžite informovalo Poľsko aj Litvu o nečakanom prelete dronov nad bieloruským územím.
Drony sa mohli odkloniť od kurzu v dôsledku elektronického boja a rušenia navigácie (tú využívajú obe bojujúce strany, Ukrajina aj Rusko).
Poliaci aj spojenci z NATO boli včas varovaní a pripravení zasiahnuť.
Ďalej: ukázalo sa aj to, že nešlo o ťažké bojové alebo prieskumné drony, ale o ich makety. Takzvané návnady (z polystyrénu s komerčne dostupným motorom), ktoré Rusi používajú na preťaženie a vyčerpanie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Ľahké a lacné drony Gerbera majú spravidla slabú až nulovú ochranu pred rušením navigačného signálu a často vybočia z určeného letu.
V júli a potom v auguste skončili ruské drony napríklad v Litve. Áno, áno, v krajine NATO, ale vtedy bol menší krik, Litva má slabšie hlasivky ako Poľsko.
Presmerovanie dronov z Ukrajiny na Bielorusko a Poľsko mohlo byť v rámci elektronického boja náhodné. Alebo mohlo byť zámerné – ak by bol ukrajinský pokus o prerušenie navigácie ruských dronov presne načasovaný.
Niektoré zdroje predpokladajú, že drony mohli vzlietnuť priamo z Ukrajiny – keďže napriek obmedzenému doletu prešli cez Ukrajinu s Bieloruskom a skončili hlboko v Poľsku (jeden z nich len 100 kilometrov od českých hraníc).
Zatiaľ chýbajú informácie a dátové analýzy na akékoľvek závery. No z dostupných faktov je zrejmé, že nemohlo ísť o zámerný útok Ruska, ktorý by ohrozoval životy ľudí v krajinách EÚ a NATO. Agresia, ktorá by mala nahnať do boja štáty Aliancie, by vyzerala inak.
Nedá sa vylúčiť, že v krajnom prípade mohlo ísť o ruskú provokáciu zameranú na testovanie protivzdušnej obrany východného krídla NATO. No ani pre takéto obvinenie neexistujú dôkazy alebo aspoň racionálne indície. Inak povedané, nie je to preukázané ani pravdepodobné. Rusko predsa nemá dôvod vojensky provokovať NATO a zaťahovať ho ešte hlbšie do konfliktu o Ukrajinu.
Na druhej strane, motív (veľmi silný motív) vtiahnuť krajiny NATO do konfliktu má Ukrajina. Snaží sa o to už štvrtý rok. A celkom racionálne: kým bude bojovať bez nasadenia spojencov, vojnu bude zákonite vyhrávať Rusko. Vojenská a finančná podpora Západu sa ukázala ako nedostatočná. Aj za Bidena, aj za Trumpa.
Napokon, podobný incident sme tu mali už v roku 2022. Na poľskom území skončila jedna z rakiet. Nasledovalo pobúrenie, hystéria, krik o útoku Ruska na NATO. Hneď potom prišla požiadavka Ukrajiny, aby krajiny NATO zabezpečili obranu jej vzdušného priestoru.