V rubrike 7 dní v kocke komentujeme štyri hlavné témy týždňa. (Marker.sk)
1. Protidronový múrik
Začneme premetmi Európy pri projekte „veľkého protidronového múru“. Pretože v tejto hre ide o veľa – o snahy zaťahovať Európanov do konfliktu na Ukrajine.
Konkrétne: Zelenskyj žiada, aby sa „spoločný európsky štít“ zapájal aj do protivzdušnej obrany Ukrajiny. To by znamenalo priamy vstup „koalície ochotných“ do bojov proti ruskej armáde. A do konfliktu proti jadrovej veľmoci.
Ešte začiatkom týždňa to vyzeralo tak, že Slovensko bude pri stole chýbať. Spolu s Maďarskom. Médiá kričali, že v projekte protidronovej obrany EÚ a NATO sa neráta so slovenskou vládou. Lebo jej vraj spojenci nedôverujú. To isté potom nahnevane opakoval poslanec Valášek z PS.
Správy pôsobili bombasticky. No boli vymyslené. A nielen preto, že Európska komisia nakoniec pozvala na rokovania aj Slovensko. Médiá a opozícia klamali o podstate veci. O tom, že má ísť o projekt EÚ a NATO.
S príbehom, ktorý servírovali progresívci a ich médiá, je to inak.
Predovšetkým: nie, nejde o vojenské projekty NATO (do tých je, pochopiteľne, zapojené aj Slovensko s Maďarskom). A nejde ani o projekt celej EÚ. V tomto prípade sa má neformálne rokovať na osi eurokomisia – Ukrajina – vybrané východoeurópske štáty. Tie z nárazníkovej zóny.
Pôvodne to bolo hlavne o nápadoch ukrajinského prezidenta Zelenského. A o jeho zúfalých pokusoch vtiahnuť do vojny na Ukrajine európskych spojencov. Koalíciu ochotných.
Zelenskyj o tom hovoril 4. septembra v Paríži s Macronom.
Ukrajina vtedy okrem iného žiadala, aby Západ zabezpečoval protivzdušnú obranu západnej Ukrajiny. Buď v rámci misie na Ukrajine, alebo aspoň z územia štátov NATO pri hranici s Ukrajinou, odkiaľ by sa zostreľovali ruské rakety, lietadlá a drony.
Spojenci na Zelenského požiadavky v Paríži prikývli. Formálne. Vraj by o tom mohli rokovať. No veľmi sa nehýbali. Dôvod: Spojené štáty do toho nepôjdu. Zamerajú sa, a správne, iba na hranice NATO. V ostatných (slabších) štátoch Aliancie by bolo potom ťažko priechodné, aby sa vojensky vrhali do vzdušnej obrany Ukrajiny. Proti Rusku. Ako to chce Zelenskyj…
Krátko nato však prišiel pre Zelenského dar z neba. A to doslova. Do vzdušného priestoru Poľska preniklo 19 dronov ruskej výroby. Či išlo o omyl, ruskú provokáciu alebo ukrajinskú spravodajskú operáciu, nevieme.
Vieme len to, že Ukrajina okamžite obvinila Rusko z útoku na členský štát NATO. Poľsko a EÚ si ukrajinskú verziu osvojili.
Následne sa ozval priamo Zelenskyj. Dôrazne žiadal Západ, aby konečne zabezpečil „spoločný európsky štít“, ktorý by chránil Európu aj Ukrajinu.
Spojené štáty opäť ostali zdržanlivé. Trump vyhlásil, že nemuselo ísť o útok Ruska na NATO, ale o omyl. Európska „koalícia ochotných“ však musela reagovať. Jednak preto, že dala Ukrajine sľuby o bezpečnostných zárukách. A potom preto, že nová dronová hrozba tlačí hlavne Európanov. Nie Američanov.
Po incidente s ruskými dronmi v Poľsku nasledovali správy o dronoch nad Rumunskom a ruských migoch vo vzdušnom priestore Estónska. Zhodou okolností ide o tie štáty východného krídla NATO, ktoré sú kľúčové pri prípadnej eskalácii konfliktu.
Výsledok? Európska komisia a časť koalície ochotných si spolu s Ukrajinou dohodli – a teraz pozor – videokonferenciu. Na nej budú dumať, ako ďalej. Hovoriť sa má o budúcich projektoch, o plánoch, o investíciách s finančnou podporou EÚ. Čiže budú si kresliť, ako by mohol v budúcnosti vyzerať taký „protidronový múr“, z ktorého by profitovala aj Ukrajina.
Napríklad Poľsko už chystá zákon, ktorý mu umožní zasahovať ruské ciele nad územím Ukrajiny.
So Slovenskom sa na tejto videokonferencii pôvodne veľmi nepočítalo. Jednak preto, že nemá čím prispieť, keďže Naď v rokoch 2022 a 2023 Slovensku amputoval jadro protivzdušnej obrany. A potom preto, že za vlády Fica sa Slovensko nemieni zapájať do „koalície ochotných“, ktorú by chcel Zelenskyj vrhnúť do obrany Ukrajiny.
Dodajme, že podľa pôvodného rozpisu mali chýbať aj ďalšie krajiny. Na online porade nemali byť Spojené štáty či Maďarsko. Ani Nemecko. Ani Francúzsko. Na videokonferencii sa mali radiť len Ukrajina a s ňou štáty východného krídla, ktoré sa cítia priamo ohrozené dronovými incidentmi. Konkrétne: pobaltské štáty s Fínskom, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko.