Dnes o obvinení Šimečkovej a Pukovej z dotačného podvodu; o neúnosných cenách nafty a benzínu, ktoré zrejme ďalej porastú; o pokusoch rozložiť Britániu, za ktorými sú dvaja „spojenci“ a o poplachu medzi vývojármi umelej inteligencie, ktorý má tučnú finančnú zápletku. (Marker.sk)
1. „S Ficom do väzby“
Polícia sa po pol roku vyšetrovania rozhýbala: obvinila Martu Šimečkovú a Andreu Pukovú. Stíha ich pre podozrenia z dotačného podvodu v objeme 69-tisíc eur.
Na tejto kauze nie sú zaujímavé dve dopletené aktivistky, ale skôr mediálny a politický kontext. Reflexy progresívnych médií a opozície boli na začiatku namierené, ako obyčajne, proti Ficovi. Žiadali jeho stíhanie. Vraj za zneužitie moci proti oponentom.
Skúsme si na chvíľu predstaviť, že kauzy Marty Šimečkovej by viedli k stíhaniu Roberta Fica. Alebo rovno k tomu, že by ho hnali do väzby. Za to, že založil zločineckú skupinu, ktorá išla po krku jeho bezúhonným rivalom.
Že preháňame? Ani nie. Presne toto sa už raz stalo – pri Kiskovi a pri jeho podvodoch.
V roku 2022 v NAKA a na špeciálnej prokuratúre usúdili, že treba splniť sľuby Matoviča, ako zavrie Fica s Kaliňákom. Keďže korupčné kauzy vyšetriť nevedeli, prišlo obvinenie o zločineckej skupine, ktorá rozpracovala dobráka Kisku. Špeciálna prokuratúra chcela Fica strčiť do väzby. Za potlesku médií. Kiska mal byť vyhlásený za obeť intríg.
Keďže obvinenia proti Ficovi zo založenia zločineckej skupiny stáli na vode, hra sa rozpadla. Stíhanie Fica uviazlo. Obvinenia proti Kiskovi na vode nestáli. Skončil ako právoplatne odsúdený daňový podvodník.
Médiá ani opozícia sa z tejto lekcie veľmi nepoučili. Aj ďalej chránili svojich ľudí. A recyklovali výzvy na stíhanie ľudí zo Smeru.
Platilo to aj v prípade Marty Šimečkovej. Keď vláda upozornila na dotačné podvody mimovládnych agentúr, vrhli sa do obrany Šimečkovej. V prvej fáze prípad zľahčovali alebo zosmiešňovali. Ficove vyhlásenia komentovali ako úbohosti, ktoré treba ignorovať.
V druhej fáze prešli do protiútoku. Radili vyšetriť, či Fico neporušil zákon. V tretej fáze priznali problém Šimečkovej a Pukovej. A pokúšali sa to prekričať zúrivými útokmi na „príživníkov zo Smeru“.