V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje štyri hlavné témy týždňa. Dnes o tom, ako progresívna ideológia expanduje do súkromného biznisu, o výbuchu v maďarskej Aliancii pre poslanca, ktorý sa opovážil byť konzervatívny a kritický, o tweetovej streľbe Muska do Sorosa a o definitívnom odpískaní plošných pandemických opatrení, ktoré sa ukázali ako zvrátené. (standard.sk)
1. Už aj firmy majú byť „uvedomelé“
Izraelský historik Harari tvrdí, že progresivizmus naberá znaky náboženského hnutia. Stojí na dogmách, vyžaduje pevnú vieru namierenú na prevýchovu spoločnosti. A už sa neobmedzuje len na politický ring. Expanduje do športu, umenia, vzdelávania. A najnovšie aj do vedy a súkromného biznisu.
Práve zásah do posledných dvoch oblastí – akademickej a firemnej – je mimoriadne nebezpečný. Podkopáva základy slobodnej západnej spoločnosti. Ak veda a podnikanie nebudú stáť na slobode a voľnej súťaži, ale na ideologických výzvach, začnú degenerovať. To nie je názor, ale fakt, ktorý potvrdzuje história.
Pokusy zaťahovať progresívne hnutie do podnikania vidíme už aj na Slovensku. Viaceré veľké firmy sa zapojili do výzvy na presadenie požiadaviek LGBTI komunity. Vrátane voľných pravidiel tranzície (zmeny pohlavia). Jadro „uvedomelých firiem“ tvoria zatiaľ zahraničné korporácie (Amazon) a domáce spoločnosti previazané s progresívcami (Martinus) či Vallo Tímom (Dopravný podnik Bratislava, OLO). Je však celkom zrejmé, že ambíciou je rozšíriť ligu angažovaných, uvedomelých firiem univerzálne. Aby prevychovali svojich zamestnancov podľa predpísaných schém. Kto prikývne, bude mať pokoj. Kto v pózovaní zaváha, bude mať zbytočné problémy.
Jednoducho: progresívna politika sa má stať spoločenskou normou. Predpisom, ktorý sa bude vyžadovať prakticky všade. V škole, na pracovisku, na futbale…
Inými slovami: progresívci sa už neuspokojujú s politickým ihriskom. Lezú ľuďom hlboko do súkromia. Podobne ako kedysi fašisti alebo komunisti. „Výbory“ a „komisie“, ktoré sa majú starať o dozor nad správnym zmýšľaním, správaním a pokrokovou výchovou zamestnanca, začínajú byť samozrejmosťou v každej väčšej firme. Zavádza sa to v čoraz väčšom rozsahu aj na Slovensku.
V tejto fáze by sme už mohli namietať, že ide o zásah do ústavných princípov, ktoré chránia slobodu. Ústavy západných štátov na prvých riadkoch deklarujú, že spoločnosť nie je viazaná na nijaké náboženstvo ani ideológiu. Ani na tú progresívnu, respektíve inkluzívnu a dúhovú.
Problém je v tom, že progresívci siahli po malom triku: svoje dogmy a svoje požiadavky nepovažujú za ideológiu, ale za sféru ľudských práv. Týmto trikom sa dá legitimizovať prakticky čokoľvek. Manipulácie vnútri spoločnosti. Cenzúra. Likvidácia vnútorného nepriateľa. Alebo vojna.
Táto argumentácia je pritom krivá. Požiadavky progresívcov idú vysoko nad rámec prirodzených práv a slobôd. Sú prevažne politické a ideologické. Ich transrodové experimenty spoločnosť nechránia, ale ohrozujú. Spochybňujú pohlavnú identitu detí (s chorými návodmi na možné „riešenie“), spochybňujú rolu matky a otca, muža a ženy, rodiny, národa. Navyše, ich manipulatívna politika v konečnom dôsledku likviduje základné ľudské práva a slobody. Pretože útočí na ich základ: slobodu. Slobodu slova. Slobodu v zmýšľaní. Slobodu v podnikaní.