Dnes o víťazstve dúhových a mediálnych aktivistov nad vládou; o ďalšom prepade dôveryhodnosti médií – je kdesi na úrovni PS (19 percent); o priznaní Tulsi Gabbardovej, ako to bolo s biologickými laboratóriami na Ukrajine a o politickej porážke Izraela a Spojených štátov na Blízkom východe. (Marker.sk)
1. Dúhové kladivo
Prehľad začneme otázkou, kto tu vlastne vládne. Presnejšie: či je normálne, aby sa tu ešte aj za Ficovej vlády museli povinne financovať spolky, ktoré deťom tlačia do hláv sadomaso propagandu. Len preto, že na to naliehajú progresívne médiá a Brusel…
Lebo presne to sa stalo.
Vláda pôvodne zastavila grant pre neslávne známu košickú mimovládku Saplinq. Išlo o európske peniaze z fondov na vzdelávanie. Postoj vlády bol celkom pochopiteľný. Spolok Saplinq sa nevenuje vzdelávaniu a výchove. Venuje sa LGBTIQ+ propagande. Keďže homosexualita už vyšla z módy, náčelníctvo Saplinqu si obľúbilo transrodové a queer témy. Vrátane zvráteností z kategórie sadomaso či pokusov so zmenami pohlavia. O tom sú festivaly a akcie Saplinqu.
Jadro problému je v tom, že z týchto deviantov sa robia vzory pre deti a mládež. Nová norma… Má to byť téma vzdelávania. A má sa to platiť z našich daní. Z vládnych a európskych grantov.
Je celkom prirodzené, že vláda Smeru a SNS odmieta platiť dúhové spolky a zapájať ich do vzdelávania detí. Dúhové kampane sú choré. Odporujú overeným spoločenským normám. A najnovšie odporujú aj Ústave Slovenskej republiky.
Dúhoví propagandisti by mali byť zo škôl a z výchovy detí vykázaní.
Lenže… Nejde to. Zašlo to priďaleko. LGBTIQ+ kampane sú kostrou politiky Bruselu. A kostrou politiky progresívnych médií. Národné vlády to vedia občasne brzdiť. No už to nedokážu otočiť z chorého stavu do zdravého.
Po kriku Denníka N a Bruselu sa grant pre Saplinq uvoľnil. Prevýchova slovenskej spoločnosti má pokračovať. A za každej vlády. Koho si ľudia zvolia a s akým programom? To je dnes nepodstatné.
Námietka, že Saplinq dostal peniaze z európskych fondov a slovenská vláda do toho nemá zasahovať, veľmi neobstojí. Európske peniaze na vzdelávanie sú určené Slovenskej republike. Nie nejakej mimovládke.
Slovensko ročne platí do rozpočtu Únie viac ako miliardu eur. Má nárok na európske fondy. A rozdeľovať by ich mala slovenská vláda. Ak na to vláda stráca dosah a ak majú hlavné slovo mimovládky a súkromné médiá, potom si treba položiť otázku, kto tu vládne. Kto zastupuje slovenskú spoločnosť. Kto robí rozhodnutia.