JUDr. Peter Šamko: Prinášame preklad veľmi zaujímavého článku, ktorý sa zaoberal judikatúrou vrcholových súdov USA v súvislosti s prípadmi, v ktorých štát unesie z iného štátu občana cudzieho štátu a to v kontexte s aktuálne prejednávaným prípadom venezuelského prezidenta Nicolasa Madura, pričom autor spomína aj staršie prípady ako napríklad prípad únosu Adolfa Eichmanna.
Autor: Carlos Moreno, bývalý advokát a právny vedec špecializujúci sa na občianske práva a obhajobu medzinárodných ľudských práv. Vyučoval ústavné právo na City University of New York. (pravnelisty.sk / hlavnespravy.sk)
Čo nám Alvarez-Machain hovorí o právnom dualizme na hranici suverenity
„Silní robia, čo môžu, a slabí trpia, čo musia.“ (Thukydides)1)
3. septembra 2026 podali právnici Nicolása Madura návrh, v ktorom požiadali federálneho sudcu na Manhattane o zamietnutie obžaloby z narkoterorizmu proti nemu s argumentom, že úradujúca hlava štátu požíva absolútnu imunitu voči trestnej jurisdikcii akéhokoľvek súdu okrem svojho vlastného. Návrh prišiel osem mesiacov po tom, čo americké sily zadržali Madura v prezidentskom paláci v Caracase a odovzdali ho práve tomuto súdu na Manhattane. Komentátori sa pri spravodajstve o samotnej razii pochopiteľne uchýlili k slovnej zásobe týkajúcej sa zmeny režimu a politiky veľmocí. Menej ľudí si všimlo, že doktrinálne základy pre to, aby sa násilné odstránenie zahraničného vodcu považovalo za jurisdikčne bezproblémové – napriek návrhom na udelenie imunity – boli položené už pred viac ako tromi desaťročiami v prípade mexického lekára, o ktorom väčšina ľudí nikdy nepočula.
V prípade Spojené štáty proti Alvarezovi-Machainovi, o ktorom rozhodol Najvyšší súd USA v roku 1992, bola položená úzka otázka: zbavuje násilné unesenie mexického štátneho príslušníka z mexického územia, vykonané na pokyn amerických orgánov činných v trestnom konaní, americký súd právomoci súdiť ho? Súd v pomere hlasov šesť ku trom odpovedal, že nie. Pri podrobnom prečítaní je toto stanovisko skôr vzorom než rozhodnutím o jednom unesenom obžalovanom – ide o doktrinálny vrchol línie siahajúcej až k prípadu Ker v. Illinois (1886) a, ako naznačujú tohtoročné udalosti, o vzor, ktorý sa stále vo veľkej miere používa.
Námietka imunity
Madurovi právnici majú pravdu v tom, že imunita hlavy štátu je v bežných prípadoch takmer absolútna: medzinárodné zvykové právo a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora vo veci Arrest Warrant (2002) uznávajú širokú imunitu úradujúcich hláv štátov voči zahraničnej trestnej jurisdikcii, čím sú chránené pred dosahom akéhokoľvek súdu okrem vlastného. Keby Washington naďalej uznával Madura za venezuelského prezidenta, táto námietka by pravdepodobne bola rozhodujúca a tento článok by nemal čo viac povedať.