Nie je prekvapením, že v súčasnej Európe rezonuje požiadavka na konfiškáciu ruských aktív, ktoré sa nachádzajú v jurisdikcii štátov EÚ. Ide dokonca o akýsi „politický evergreen“. Brusel a členské štáty sa totiž vo vojne na Ukrajine masívne angažujú a prebrali na seba i bremeno ukrajinských vojnových výdavkov. A keďže sa ukrajinská armáda stále viac ocitá pod ruským tlakom, narastá aj potreba ďalších peňazí z EÚ. Pre EÚ, ktorá i bez Ukrajiny rieši množstvo ekonomických problémov, by tak konfiškácia ruských aktív priniesla určité krátkodobé uľahčenie. Mnohí politici si však súčasne uvedomujú aj riziká podobného kroku, a tie by sa mohli prejaviť už v budúcnosti. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Devízové rezervy a budúcnosť eura
Ochrana vlastníctva v Európe a vo svete
Európske investície v ohrození?
Devízové rezervy a budúcnosť eura
Jednou z hlavných motivácií pri vzniku spoločnej meny euro bola snaha vytvoriť európsku menu ako globálnu rezervnú menu, ktorá by mohla konkurovať dominantnému americkému doláru (USD). Dolár si svoju dominanciu udržuje už od polovice 20. storočia, hoci niekoľkokrát utrpel istý pokles dôvery – v roku 1991 jeho podiel na globálnych devízových rezervách klesol až na 46 %. V 90. rokoch 20. storočia však investície do aktív v USD opäť narástli a dolár posilnil svoje miesto ako rezervná mena s dominantným podielom na globálnom trhu. V poslednom desaťročí však opäť prišlo k poklesu jeho podielu, a to až na asi 58 %. Euro konkurovať doláru reálne nedokázalo, aj tak však zaznamenalo určité úspechy a na začiatku 20. storočia sa skutočne stalo druhou rezervnou menou sveta. V súčasnosti sa približne pätina svetových devízových rezerv nachádza práve v tejto mene. Na konci roku 2024 išlo o aktíva v hodnote 2,27 bilióna z globálnych rezerv v hodnote asi 12,36 bilióna USD. Určitú menšiu úlohu zohrávajú aj tradičné meny ako japonský jen alebo britská libra, čaká sa však na nástup čínskeho jüanu, ktorého podiel na globálnych devízových rezervách vôbec nezodpovedá veľkosti čínskej ekonomiky. Jedným z impulzov môže byť vytvorenie tzv. digitálneho jüanu. Postupne však narastá aj úloha ďalších aktív – veľmi populárne sa opäť stalo zlato a popri historicky dominantných západných držiteľoch rastie v posledných rokoch i podiel Číny a Ruska na zlatých rezervách – ide pritom aj o dvoch najväčších producentov zlata na svete.
Pokiaľ ide o vlastníkov devízových rezerv, jednoznačne najväčšie rezervy má Čína s 3,6 bilióna USD a druhé je Japonsko s 1,3 bilióna USD. Obe tieto krajiny, ale aj ďalší významní držitelia aktív (India, Saudská Arábia, Taiwan, atď.) sa dlhodobo zameriavali hlavne na nadobúdanie dolárových aktív. Naopak, Rusko, ktoré malo pred vojnou na Ukrajine štvrté najväčšie devízové rezervy sveta, sa od nich líšilo tým, že zhromažďovalo najmä aktíva v eurách. Koncom roku 2021 malo trikrát viac devízových rezerv v euro než v USD. Uvedeným prístupom sa Rusko líšilo aj od iných európskych štátov, ako napr. finančne významné Švajčiarsko, ktoré má stále približne rovnaké množstvo devízových rezerv v USD i v euro. Pre EÚ a zvlášť pre stabilitu eurozóny je pritom veľmi dôležité, aby boli aktíva v eurách naďalej atraktívne. Pri rastúcom záujme o drahé kovy či o alternatívne meny sa pritom dá očakávať pokles významu európskej meny. Postup proti ruským aktívam v eurách môže tieto negatívne trendy urýchliť. Celkovo si treba priznať, že EÚ už nie je tou hospodárskou mocnosťou, akou bola v 20. storočí, jej HDP tvorí len 15 % globálneho HDP, verejný dlh je extrémne vysoký a v mnohých sektoroch vidieť proces deindustrializácie. A prípadný ďalší pokles dôvery v euro by tak prehĺbil už dnes ťažko riešiteľné problémy.