Dňa 13. júla 2026 schválil maďarský parlament kontroverznú novelu ústavy, ktorá predstavuje významný zásah do formy štátu. Napriek tomu, že viaceré výhrady voči politickému štýlu strany Fidesz boli oprávnené, ústavná novela prináša mnohé problematické zmeny. Prehliadnuť nemožno najmä fakt, že po nadobudnutí účinnosti sa predčasne ukončia mandáty prezidenta Tamása Sulyoka, ako aj niekoľkých sudcov Ústavného súdu. To všetko sa deje za súhlasného mlčania európskych inštitúcií, ktoré zvykli kriticky reagovať na všetky kroky Orbánovej vlády. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Odstránenie nepohodlného prezidenta a sudcov
Ďalšie inštitucionálne zmeny
Ako ďalej, právny štát?
Príklad pre Slovensko?
„Očistný oheň“ a „militantná demokracia“?
Odstránenie nepohodlného prezidenta a sudcov
Ako bolo uvedené, najčastejšie spomínanou súčasťou novely ústavy bolo ukončenie mandátu prezidenta Tamása Sulyoka. Ten má zaniknúť dňom po nadobudnutí účinnosti novely ústavy a parlament by mal následne zvoliť novú hlavu štátu. Premiér Péter Magyar obhajoval tento krok v parlamente tvrdením, že prezident nereprezentoval jednotu národa a dôsledne slúžil záujmom predchádzajúcej Orbánovej vlády. Toto odôvodnenie bolo málo presvedčivé, keďže predstava, že prezident bude dostatočne reprezentovať „jednotu národa“ je v situácii vnútorne rozdelenej spoločnosti ťažko uskutočniteľná. Len sotva možno tvrdiť, že by sa niečo také podarilo väčšine doterajších maďarských alebo i slovenských prezidentov. Hlavným problémom odvolania prezidenta Sulyoka, ako aj ďalších ústavných zmien, je však zjavný rozpor s hodnotami, ktoré tvoria jadro právneho štátu, najmä s princípom právnej istoty. Právna istota je dôležitou hodnotou práve v súčasnosti, keď sa dynamicky menia spoločenské vzťahy, a to nielen vďaka novým technológiám, ale aj kvôli zmenám v medzinárodnej politike. Samozrejme, existujú situácie, keď sa právna istota obmedzuje a zákony pôsobia retroaktívne – na Slovensku napr. v otázkach reštitúcií majetku po roku 1989. Tieto prostriedky sa však majú využívať čo najmenej.
Stabilitu spoločenských vzťahov ohrozujú aj personalizované právne normy, zvlášť pri ústavno-právnych otázkach, ktoré súvisia so stabilitou štátnych inštitúcií. Môžeme si totiž predstaviť situáciu, že strana Tisza čoskoro stratí podporu, ktorú získala v tohoročných voľbách a nasledujúce voľby sa skončia opäť víťazstvom strany Fidesz, ktorá by pri súčasnom volebnom modeli mohla získať aj ústavnú väčšinu. V prípade návratu Fideszu k moci by potom vyvstala otázka, aký postoj zaujme k novému prezidentovi. Určite by sa objavili požiadavky na jeho predčasné odvolanie. A ešte zaujímavejšou výzvou by bolo, či sa takýto postup môže opakovať po každých nasledujúcich parlamentných voľbách, v ktorých získa ústavnú väčšinu niekto iný. Z hľadiska princípov právneho štátu nemožno opomenúť ani ľudsko-právnu rovinu, pretože garancie základných práv sú v právnom štáte dôležité a právo byť volený predstavuje dôležité základné právo. V prípade odvolania prezidenta Sulyoka prichádza k priamemu zásahu do tohto práva. Nemožno tiež vylúčiť, že v budúcnosti sa objaví súdny orgán, ktorý skonštatuje, že pasívne volebné právo prezidenta bolo porušené. A politická kríza v Maďarsku môže potom eskalovať…
Magyarova novela ústavy však prináša významné zmeny nielen pre prezidenta, ale aj pre ústavný súd. Spomenúť treba skrátenie funkčného obdobia ústavných sudcov z 12 na 9 rokov. Sudcovia ústavného súdu si budú opäť voliť vlastného predsedu, a to na trojročné funkčné obdobie, čím nahradia súčasný systém, podľa ktorého ho vymenúval parlament. Ústavný súd tiež znovu získa právomoc preskúmať niektoré rozpočtové a daňové otázky. Ústavná novela takisto posilňuje úlohu sudcov pri menovaní a odvolávaní predsedov Národného úradu pre súdnictvo a Najvyššieho súdu Maďarska (Kúria). Ich mandáty sa skrátia z deviatich na šesť rokov a opätovné vymenovanie už nebude možné. Zrejme najkontroverznejším aspektom novely v oblasti súdnictva je však to, že na ústavných sudcov sa bude opäť vzťahovať povinný vek odchodu do dôchodku 70 rokov. To v praxi povedie k ukončeniu výkonu funkcií štyroch sudcov vrátane bývalého generálneho prokurátora Pétera Polta dva mesiace po nadobudnutí účinnosti novely. Daný stav tak môže priniesť zmenu hlasovacích pomerov na ústavnom súde v prospech novej moci.