Počas minulého mesiaca uplynuli dva roky od začiatku poslednej izraelskej vojny v Gaze (7. október), avšak súčasne sa podarilo vyhlásiť prímerie, ktoré Izrael ratifikoval 9. októbra. Bolo by skvelé, keby sa tým utrpenie v Gaze skončilo, pretože tamojšia situácia sa stala veľkou obžalobou súčasného stavu sveta – zatiaľ to ale nie je vôbec isté. Vojna v Gaze tiež ukázala, ako sa mnohé štáty, najmä na Západe, snažili umlčať tých, ktorí hovorili o genocíde a na situáciu v Gaze sa pokúšali poukazovať. Najdôležitejším faktom je aspoň čiastočné ukončenie zabíjania a najdôležitejšou otázkou je možnosť rekonštrukcie Gazy, ako aj perspektíva vývoja Palestíny v blízkej budúcnosti. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Dva roky vojny v Gaze
Západný breh Jordánu
Umlčovanie kritikov
Dôvody súhlasu s prímerím?
Budúcnosť po prímerí?
Dva roky vojny v Gaze
Pokiaľ ide o vývoj v Gaze za posledné dva roky, podľa údajov, o ktoré sa opiera OSN, bolo v Gaze zabitých najmenej 67 tisíc Palestínčanov (pravdepodobne oveľa viac) a 169 bolo tisíc zranených. Veľká väčšina obyvateľov Gazy, asi 1,9 milióna bola vnútorne vysídlená. Samozrejme, v žiadnom prípade nemožno zabudnúť na 1 200 zavraždených Izraelčanov zo 7. októbra 2023 a uvedený teroristický čin zo strany hnutia Hamas treba opakovane odsudzovať. Izraelská vláda i spoločnosť boli veľmi frustrované, že napriek najmodernejšej technike neboli schopní zločinnému útoku predísť a aj preto bola odveta veľmi neproporcionálna. Počet obetí vojny na strane Palestínčanov za posledné dva roky sa priblížil 50-násobku počtu obetí na strane Izraelčanov po útoku Hamasu. Izrael pritom v Gaze zasahuje hlavne civilné obyvateľstvo, ktoré tvorí až 83% zabitých. Za pripomienku stojí i vysoký počet zabitých detí – vyše 20 tisíc , pričom podľa UNICEF bolo zabitých alebo zmrzačených detí dokopy až 64 tisíc. To všetko sa dá len ťažko opísať bez použitia pojmu genocída. Zničených bolo tiež 92 % obytných budov a 89 % vodnej a sanitárnej infraštruktúry. Dramaticky vysoký bol aj počet zničených zdravotníckych zariadení, vrátane 125 nemocníc a kliník, ako aj 97 % vzdelávacích zariadení.
Vyvrcholením vojny sa stal hladomor v Gaze, ktorý OSN oficiálne deklarovala 22. augusta 2025. Od hladu zomrelo 459 ľudí, vrátane 154 detí. Ako uviedol generálny tajomník OSN Antonio Guterres v deň vyhlásenia hladomoru: „Práve, keď sa zdá, že už neexistujú slová na opísanie pekla v Gaze, pribudlo nové: ,hladomor‘. Nie je to záhada – je to katastrofa spôsobená človekom, morálna obžaloba a zlyhanie samotného ľudstva. Hladomor nie je len o jedle; je to úmyselný kolaps systémov potrebných na prežitie ľudstva. Ľudia hladujú. Deti umierajú. A tí, ktorí majú povinnosť konať, zlyhávajú. Ako okupačná mocnosť má Izrael podľa medzinárodného práva jednoznačné záväzky – vrátane povinnosti zabezpečiť potravinové a zdravotnícke potreby obyvateľstva...“ Generálny tajomník OSN sa pritom opieral o organizácie FAO, UNICEF, WFP a WHO, ktoré v auguste 2025 vydali vyhlásenie, kde vyzvali na okamžité prímerie a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci s cieľom obmedziť úmrtia od hladu a podvýživy. Pri vyhlásení hladomoru v Gaze uviedli, že viac ako pol milióna ľudí v Pásme Gazy čelí katastrofickým podmienkam charakterizovaným hladom, biedou a úmrtím (Fáza IPC 5 podľa stupnice hladomoru).
Západný breh Jordánu
Takisto treba pripomenúť, že okrem dvoch rokov vojny v Gaze izraelská armáda spolu s miestnymi osadníkmi vykonávala operácie aj na okupovanom Západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema, kde bolo od októbra 2023 zabitých asi 1 000 Palestínčanov – medzi nimi prinajmenšom 210 detí. Na tomto území pritom vôbec nevládol Hamas, ale jeho hlavní palestínski odporcovia. Veľmi dôležitý bol aj fakt, že Izrael sa práve na tomto území pokúšal a pokúša zásadným spôsobom o rozšírenie izraelského vplyvu cez ďalšie budovanie nelegálnych židovských osád. Západný breh Jordánu je z izraelského pohľadu pritom oveľa podstatnejší než Gaza, ide totiž o väčšie územie, navyše aj viac spojené so židovskou históriou. Výsledok vojny v Gaze zrejme predurčuje vývoj aj v tejto oblasti. Pochopiteľne, izraelský postup v Gaze sa dá ľahšie zdôvodniť, pretože sa dá vysvetliť ako boj proti hnutiu Hamas. Na západnom brehu Jordánu má však má Izrael ešte väčšiu prevahu než v Gaze a vyše 60 % daného územia sa nachádza pod priamou izraelskou kontrolou (sektor C), pričom len asi 18 % územia sa nachádza pod priamou palestínskou kontrolou (sektor A).