V roku 2026 sa Ukrajina ocitá vo veľmi zložitej situácii, zvlášť pri obrane voči pokračujúcim ruským útokom. Paradoxne táto situácia vedie niektorých ukrajinských politikov k agresivite voči krajinám, ktoré jej počas vojny významne pomohli. V posledných týždňoch sa tento neprimeraný ukrajinský prístup zameriava i voči Maďarsku či Slovensku. A hoci nie je našim cieľom viesť s Ukrajinou spory, na jej správanie treba asertívne reagovať. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Pomoc Ukrajine a ukrajinská „vďačnosť“
Klamstvá a nátlak voči Slovensku a Maďarsku?
Právo na vrátanie darov?
Pomoc Ukrajine a ukrajinská „vďačnosť“
Netreba opakovať, že od februára 2022 sa členské štáty EÚ snažili Ukrajine všemožne pomáhať pri jej obrane voči ruskej agresii. Prevažnú časť finančnej a humanitárnej pomoci poskytovala práve EÚ a jej členské štáty. Podiel prostriedkov z EÚ sa v priebehu vojny ešte zvýšil: z približne 50 % v roku 2022 na takmer 90 % v roku 2025 (podľa Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku). Vysoké rozpočtové náklady Ukrajiny sú čoraz viac financované z EÚ, ktorá sa pokúsila kompenzovať i nedávne zníženie podpory pre Ukrajinu zo strany USA. Európska vojenská pomoc v roku 2025 vzrástla o 67 % nad priemer rokov 2022 – 2024 a nevojenská pomoc o 59 %. Jedným z najaktívnejších podporovateľov Ukrajiny sa hneď od roku 2022 stalo i Slovensko. Od začiatku vojny poskytlo svojmu susedovi pomoc za takmer 3,5 miliardy eur, pričom 700 miliónov mala predstavovať vojenská pomoc. Len veľmi malá časť bola nahradená z tzv. Európskeho mierového nástroja. Samozrejme, dary pre Ukrajinu predstavujú iba časť celkovej pomoci, aj tie sú však významné a pre SR prinášajú nové náklady, ktoré treba presúvať z iných rozpočtových kapitol.
Slovenskú veľkorysosť však Ukrajina prijíma ako nejakú samozrejmosť. V mediálne vyhecovanej atmosfére dokonca vystupuje s predstavou, že vojna proti Rusku je vojnou európskych štátov a tieto majú povinnosť Ukrajinu neochvejne podporovať. Uvedený názor zjavne zdieľa mnoho funkcionárov v Bruseli, nie však obyvatelia mnohých štátov EÚ, vrátane väčšiny Slovenska. Oveľa závažnejšie je ale to, že Kyjev sa od začiatku vojny napriek tejto obrovskej podpore opakovane dopustil neprimerane agresívneho konania voči konkrétnym členským štátom EÚ. Zvlášť odsúdeniahodný bol útok na plynovod Nord Stream. Napriek tomu, že pôvodne sa objavovali obvinenia z útoku voči Rusku, postupne vychádza pravda najavo. Do septembra 2025 nemecké orgány identifikovali sedem podozrivých útočníkov, vrátane bývalých členov súkromnej potápačskej školy v Kyjeve, z ktorých jeden už zomrel. Mali sa plaviť na jachte Andromeda, ktorú si prenajali s falošnými dokladmi totožnosti. Samozrejme, na vyvodenie dôsledkov ešte stále nie je politická vôľa, dokonca ani u mnohých nemeckých politikov. Niektorí „spojenci“ z krajín EÚ zasa odmietli podozrivých zo sabotáže na Nord Stream do Nemecka vydať i napriek európskemu zatýkaciemu rozkazu. Útok na Nord Stream bol asi najväčším úderom pre energetickú bezpečnosť EÚ v priebehu celej vojny, nebol však posledným ukrajinským konaním proti záujmom svojich európskych darcov, čo značne postihlo aj SR.