Podľa informácií médií sa počas mestských osláv v Lučenci 21. augusta 2025 objavila skupina jednotlivcov, ktorí na podujatí hajlovali. Hajlovanie a iné podobné prejavy musíme vždy jednoznačne odsúdiť a ak sa niekto z účastníkov odhodlá napomenúť hajlujúcich jednotlivcov, treba ho podporiť. (noveslovo.eu)
Ak podobným spôsobom konal miestny aktivista Martin Landl a napomenul ich, bolo to správne. Pochybnosti však mám kvôli jeho výrokom, ktorými zapojil do incidentu združenie Brat za brata a následnej agresívnej kampani proti tomuto združeniu v médiách. Predovšetkým sa musíme pýtať, či existuje nejaký dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že hajlujúce osoby patrili medzi členov Brat za brata? V médiách prezentovaným dôkazom mala byť výpoveď samotného Martina Landla, ktorý sa o hajlujúcich osobách vyjadril: „Oni sami sa označili za členov tohto spolku.“ Samozrejme, združenie Brat za brata zaujalo jasné stanovisko a vyhlásilo: „… žiadna osoba od nás a ani žiaden člen tam nebol.“ Hajlovanie z ich strany by bolo naozaj prekvapujúce, pretože aj ja som sa osobne zúčastnil mnohých podujatí, na ktorých členovia združenia Brat za brata participovali a nikdy som nebol svedkom akéhokoľvek náznaku hajlovania alebo obdobného správania. Prečo by to teda robili práve na mestských oslavách v Lučenci?
Pri mediálnej percepcii incidentu si musíme klásť i ďalšie kritické otázky a prvou z nich je, komu by prospelo, keby hajlujúci jednotlivci tvrdili, že sú členmi združenia Brat za brata? Čo by tým získali? Z trestno-právneho hľadiska by si vôbec nepomohli, pretože tvrdenie, že sú členmi združenia nie je žiadnou prekážkou pre začatie trestného stíhania. A ak by boli dané osoby členmi Brat za brata, určite by tiež vedeli, že združenie nemožno ničím tak veľmi poškodiť ako práve hajlovaním, keďže ide o združenie pripomínajúce si pamiatku obetí druhej svetovej vojny. Pochybnosti o mediálnej verzii vo mne vzbudzuje aj téza, že členovia združenia Brat za brata mali svoju „identitu“ odkrývať práve pred proukrajinským aktivistom. Martin Landl je totiž známy ako politický aktivista, silno podporujúci Ukrajinu v jej boji proti Rusku a tiež súčasnú opozíciu. Aj v auguste 2025 sa spolu s ďalšími aktivistami mal zúčastniť návštevy Ukrajiny. Podľa medializovaných informácií mali privážať na Ukrajinu humanitárnu pomoc, následne navštíviť výcvikový tábor čerstvo odvedených vojakov a rozprávať sa s obyvateľmi mesta, ktoré polrok okupovala ruská armáda. Je jasné, že prinajmenšom do výcvikového tábora odvedencov by ukrajinské orgány pustili len ľudí, ktorým plne dôverujú… Človek s takým aktivistickým postojom k Ukrajine ako Martin Landl môže mať vlastný záujem vykresliť združenie Brat za brata v čo najhoršom svetle, aby posilnil mediálny naratív, že ľudia s proruskými názormi sú fašisti. Je celkom dobre možné, že využil reálny incident s hajlujúcimi osobami na diskreditáciu združenia, ktoré s celou vecou nemalo nič do činenia.
Ak by však v Lučenci skutočne hajlovali členovia združenia Brat za brata, médiá by ich už dávno aj menovite identifikovali. To robia v zložitejších situáciách, niekedy dokonca v prípadoch, keď ide o osobu, ktorej identita sa nedá ľahko získať a má podľa zákona zostať utajená. V médiách si však zrejme uvedomujú, že rýchlou identifikáciou hajlujúcich osôb z Lučenca by sa ich príslušnosť k združeniu Brat za brata dala rýchlejšie vyvrátiť (príp. potvrdiť) – a tým by mohol padnúť celý naratív o hajlujúcich členoch združenia. Podobné „riziko“ pre mediálny naratív by nastalo aj v prípade zverejnenia audiovizuálneho záznamu či aspoň fotografie. V súčasnosti je nahrávanie podobných incidentov na mobilný telefón skôr pravidlom než výnimkou a dá sa to urobiť i veľmi nenápadne. Pri masovejšom podujatí podobnému javu zabrániť vôbec nemožno. Toto mi napadlo hneď po tom, čo Martin Landl vyšiel z verziou, že hajlujúci jedinci ho napadli vo chvíli, keď si ich chcel odfotiť. Ďalšou zaujímavou „zhodou náhod“ bolo načasovanie obvinení voči združeniu Brat za brata na obdobie tesne pred celonárodnými oslavami SNP.