Nedávno slovenské médiá publikovali správu, že členské štáty Medzinárodného trestného súdu (ICC) v piatok 24. júla 2026 rozhodli o odvolaní hlavného žalobcu ICC Karima Khana pre podozrenie zo sexuálneho obťažovania svojej asistentky. Napriek tomu, že správu podali veľmi neutrálne, ide o obrovský škandál. Existuje totiž podozrenie, že Karim Khan bol odvolaný kvôli zatýkaciemu rozkazu na vedúcich izraelských predstaviteľov. Problematické boli pritom nielen dôvody obvinenia, ale aj modifikácia celej procedúry pri odvolávaní Karima Khana. Týmto krokom sa nenapraviteľne poškodila reputácia ICC v krajinách globálneho Juhu a budúcnosť celej inštitúcie je veľmi otázna. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Európsky súd pre Afriku?
Sexuálny delikt?
Účelová zmena pravidiel?
Budúcnosť inštitúcie?
Európsky súd pre Afriku?
Rímsky štatút, ktorým sa ICC založil, bol prijatý a otvorený na podpis už v roku 1998 v Ríme, v čase fungovania tzv. unipolárneho svetového poriadku. Aj SR ho ratifikovala a publikovala pod č. 33/2002 Z.z. Pri tvorbe daného dokumentu a neskoršej kreácii ICC určite existovalo množstvo dobrých úmyslov, od začiatku sa však objavovali aj problémy. Išlo predovšetkým o podozrenia, že pôjde o akýsi európsky súd na trestanie predstaviteľov globálneho Juhu. Aj z týchto dôvodov sa na jeho činnosti a priori odmietli podieľať najväčšie krajiny sveta Čína a India, ako aj väčšina moslimských štátov. Navyše, Rímsky štatút odmietli podpísať či ratifikovať i ďalšie mocnosti – USA, Rusko, Izrael, atď. Z geografického hľadiska tak možno konštatovať, že mimo ICC zostala obrovská väčšina Ázie, svetadiel, kde žijú tri pätiny ľudstva, naopak, európsky a americký kontinent spolu s Oceániou sú v ICC v prevažnej väčšine zastúpené. Zaujímavá je situácia v Afrike, ktorá je rozpoltená, juh je prevažne zastúpený, zatiaľ, čo väčšia časť severu zostala mimo. Určitým paradoxom danej situácie je fakt, že väčšina štátov síce patrí k členom ICC (až 125 členov), ale na ich území žije asi len tretina populácie sveta. Pre fungovanie daného orgánu je však dôležité najmä to, že členmi ICC nie sú hlavné globálne mocnosti. Práve preto sa musí ICC presadzovať svojou autoritou a tá závisí od toho, či dokáže používať rovnaký meter pre všetkých.
Faktom je, že počas svojej existencie sa ICC zameriaval prevažne na zločiny spáchané v Afrike a aj preto bol niekedy označovaný za európsky súd pre Afriku. Opakovane tiež vznikali podozrenia z akejsi nevšímavosti voči zločinom západných páchateľov. Pritom práve západné štáty, vrátane signatárov Rímskeho štatútu, rozvrátili v 21. storočí najviac krajín, čo sa však v ICC do úvahy príliš nebralo. Aby politici zo Západu predišli podozreniam z dvojakého metra, vyberali do funkcií v ICC prevažne osoby s nezápadným pôvodom, pričom ale kontrolovali jeho administratívu. V minulosti funkciu hlavného žalobcu ICC vykonávali Luis Moreno Ocampo z Argentíny a Fatou Bensouda z Gambie. Po nich bol v roku 2021 zvolený na funkčné obdobie 9 rokov Karim Khan. Ide o britského právnika, ktorého otec však pochádza z Pakistanu, čím sa vytváral dojem, že bude viac rozumieť globálnemu Juhu. Karim Khan nastúpil do funkcie v zložitom období, keď sa medzinárodné vzťahy značne zhoršili a rozpútali sa vojny na Ukrajine a v Palestíne.