V Maďarsku sa 12. apríla 2026 uskutočnia parlamentné voľby, ktoré budú svojim významom historické. Rozhodne sa totiž nielen o oficiálnych predstaviteľoch Maďarska, ale sčasti aj o budúcom vývoji EÚ, ktorá javí rastúcu tendenciu k centralizácii moci. Práve Viktor Orbán je totiž významnou prekážkou uvedených snáh v EÚ, ktoré reprezentuje najmä predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Kto vedie maďarskú opozíciu?
Ovplyvňovanie volieb?
Staré a nové podoby integrácie?
Cesta do neslobody? Proruská či proeurópska politika?
Kto vedie maďarskú opozíciu?
Ako je známe, hlavným vyzývateľom Viktora Orbána vo voľbách 12. apríla 2026 je Péter Magyar a jeho Strana slobody a rešpektu (TISZA). Do tejto pozície sa dostal hlavne po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024. Na jeho pôsobení je špecifické to, že v hodnotových otázkach nie je príliš vzdialený od Orbánovej strany Fidesz, kde sám v minulosti pôsobil a jeho manželka robila i ministerku spravodlivosti. Péter Magyar sa ale snaží zdôrazňovať, že je viac proeurópsky než Viktor Orbán. Okrem toho sa chopil tradične populistických tém, ako je boj proti korupcii a oligarchom. Ide o osvedčený recept politického boja, ktorý na Slovensku v roku 2020 úspešne využil najmä Igor Matovič. Samozrejme, že v Orbánovom Maďarsku korupcia reálne existuje a predstavuje problém, je však otázne, či by s ňou dokázal niečo urobiť práve Péter Magyar. Korupcia a oligarchizácia sú totiž systémovými javmi súčasného politicko-ekonomického systému v Európe. V krajinách EÚ pritom často prebieha aj boj medzi národnou oligarchiou miestnych zbohatlíkov a nadnárodnou oligarchiou, ktorá zahŕňa veľké banky, technologické spoločnosti, zbrojárske či farmaceutické firmy. Tie využívajú podstatne sofistikovanejšie nástroje získavania vplyvu a ani inštitúcie EÚ nie sú voči nim imúnne.
Pre Viktora Orbána však Péter Magyar nie jediným rivalom v nasledujúcich voľbách. Súboj s ním očividne vedie aj EK na čele s Ursulou von der Leyenovou. Tá dlhodobo vyslovuje ostrú kritiku Maďarska kvôli porušovaniu princípov právneho štátu. Vyčíta mu najmä demontáž inštitucionálnych obmedzení štátnej moci, vrátane oblasti súdnictva, nepriame ovládnutie mediálneho trhu či útoky na práva LGBTQ. Napriek určitým oprávneným bodom je však táto kritika často prehnaná a v Maďarsku sa nedejú také excesy ako napr. v SR v rokoch 2020 – 2023. Neprichádza tam k svojvoľnému blokovaniu veľkých opozičných webov zo strany štátnej moci bez uvedenia dôvodu, ani k zneužívaniu trestného práva voči oponentom, vrátane nekonečne dlhých väzieb pre nepohodlných ľudí. Žiadny maďarský minister tiež nepodal 805 trestných oznámení za „urážku majestátu“ a nevyvolal toľko absurdných trestných konaní ako sa to deje v súčasnom Nemecku. Hlavného lídra opozície zasa maďarské súdy nevylúčili z volieb takým pochybným spôsobom, ako sa to stalo vo Francúzsku. EK však výhrady v oblasti právneho štátu využíva na zmrazenie veľkej časti fondov určených pre Maďarsko, pričom ich čiastočné rozmrazovanie používa na vynucovanie súhlasu Budapešti s konkrétnymi krokmi.
Ovplyvňovanie volieb?
Medzi evergreeny volebných kampaní v štátoch EÚ patrí téza o ruskom zasahovaní do volieb. Samozrejme, prípadné ruské snahy o ovplyvnenie volieb nemožno úplne vylúčiť ani v Maďarsku, ak však aj nastávajú, sú veľmi subtílne. Podstatne otvorenejšia je podpora pre Viktora Orbána, ktorú vyjadruje americká administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Ten ale po útoku na Irán stratil značnú časť sympatií, a to aj v maďarskej spoločnosti. Takže i návšteva Jamesa D. Vancea v Budapešti tesne pred voľbami môže byť skôr kontraproduktívna. Ďalším príkladom otvoreného zasahovania do volieb sú kroky prezidenta Volodymyra Zelenského, najmä vyhrážky voči premiérovi Orbánovi a jeho rodine. Je pravdepodobné, že do volebnej kampane v Maďarsku sa Ukrajina pokúša zasiahnuť i cez prerušenie dodávok ropy ropovodom Družba, na ktoré má Budapešť právo až do roku 2027. Ešte v januári 2026 totiž Kyjev vystúpil s tvrdením, že ropovod zasiahol ruský dron a tým dočasne zastavil tranzit ruskej ropy. Ukrajina odvtedy oznámila niekoľko termínov opätovného spustenia dodávok, žiadny z nich však nedodržala. Najpodozrivejšia je ale neochota Kyjeva pripustiť maďarskú alebo hoci i európsku inšpekciu na miesto údajného poškodenia. Naopak, zjavná blahovoľnosť inštitúcií EÚ voči nečestnému postupu Ukrajiny vytvára dojem, ako keby mal prezident Zelenskyj na daný postup tichý súhlas Bruselu. V atmosfére energetickej krízy následne rezonovala aj téma výbušnín, ktoré sa našli na území Srbska, v blízkosti plynovodu smerujúceho do Maďarska.