Nie je to tak dávno, čo mnohí funkcionári a športovci presadzovali názor, že šport a obzvlášť futbal spája národy. Žiaľ, ukazuje sa, že je to presne naopak. Šport sa stal prostriedkom neokoloniálnej politiky Západu a športové federácie dôležitým nástrojom na presadzovanie západných záujmov. Do očí bije aj dvojaký meter futbalových federácií – svetovej FIFA a európskej UEFA: na jednej strane tieto entity vylúčili Rusko a ruské kluby zo všetkých svojich súťaží kvôli invázii na Ukrajinu 2022 a na strane druhej tolerujú zločiny USA a Izraela, ktoré napadli mnoho krajín na Blízkom východe či inde. Navyše, trestajú tých, ktorí sa proti západnému neokolonializmu bránia. Posledným príkladom sú protiiránske excesy pred MS 2026 vo futbale. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Účasť iránskych futbalistov na MS 2026?
Kongres FIFA a iránska delegácia
Žaloba na funkcionárov FIFA a UEFA
Futbalový dvojaký meter
Účasť iránskych futbalistov na MS 2026?
Po začiatku agresie USA a Izraela voči Iránu 28. februára 2026 sa FIFA ocitla pred novým problémom, ktorým sa stala účasť iránskej futbalovej reprezentácie na MS vo futbale 2026. Globálny Juh veľmi pozorne sleduje, ako sa futbalová asociácia vysporiada so situáciou, keď prebieha vojna medzi hlavným organizátorom MS 2026 z USA a Iránom, jedným z kvalifikovaných tímov. Samozrejme, netreba pochybovať, na ktorej strane stojí FIFA. To sa prejavilo v decembri 2025 počas losovania skupín šampionátu, keď prezident FIFA Gianni Infantino udelil prezidentovi Donaldovi Trumpovi „Cenu FIFA za mier – futbal spája svet“ (úvodná fotka bola urobená pri tejto príležitosti – pozn. redakcie). Pre Irán sa to muselo zdať ako veľká absurdita, pretože krajina pocítila agresiu USA pol roka predtým pri operácii „Polnočné kladivo“ z 22. júna 2025. Išlo však len o krátke bombardovanie, ktoré pomerne rýchlo odoznelo, takže vo FIFA si mohli dovoliť tento útok pri udeľovaní futbalovej ceny mieru prehliadnuť. Po útoku z 28. februára 2026 však už nebolo možné vojnu medzi Iránom a USA, resp. Izraelom ignorovať. Vzhľadom na to, že vojna stále prebieha a môže eskalovať aj počas MS vo futbale 2026 (11. jún – 19. júl 2026), musí aj FIFA zaujať jasnejšie stanovisko.
Téma účasti Iránu na šampionáte je o to akútnejšia, že Irán má svoje skupinové zápasy na MS 2026 odohrať v amerických mestách Los Angeles a Seattle. Len nemnohí dúfali, že FIFA odníme USA organizáciu majstrovstiev kvôli agresívnej vojne, hoci precedensy s odnímaním súťaží by sa našli. Irán ale pristúpil k situácii realisticky a pochopil, že FIFA na šampionát v USA nesiahne. Vzniesol však požiadavku na presunutie svojich skupinových zápasov do Mexika, a to s návrhom vyjadrilo súhlas. Mexiko je spolu s Kanadou popri USA spoluorganizátorom šampionátu, hoci sa na jeho území odohrá iba 13 zo 104 zápasov. Mexiko pritom nemá s Iránom žiadne konflikty a disponuje dostatočnou infraštruktúrou i skúsenosťami. Išlo by zrejme o najschodnejšie riešenie, avšak FIFA si netrúfla ani na takto malý ústupok a presun iránskych zápasov do Mexika odmietla. Funkcionári si však súčasne uvedomili, že neúčasť kvalifikovaného Iránu na MS by bola obrovská blamáž pre celú FIFA a tak Gianni Infantino získal od USA uistenie, že sa Irán môže na MS 2026 zúčastniť.
Z USA však proti účasti Iráncov zazneli aj v poslednom čase viaceré problematické vyjadrenia. Paolo Zampolli, ktorý je vyslancom Donalda Trumpa pre globálne vzťahy, sa vyjadril, že Irán by mohlo na turnaji nahradiť Taliansko. Dodal, že tento návrh predložil Donaldovi Trumpovi aj Giannimu Infantinovi. Taliansko je síce významná futbalová krajina a štvornásobný majster sveta, ale toto by bol naozaj pochybný krok. Znamenal by totiž o. i. zvýšenie kontingentu zástupcov Európy na úkor Ázie – UEFA pritom už teraz vysiela celú tretinu účastníkov MS 2026. Našťastie, taliansky minister športu Andrea Abodi túto myšlienku odmietol. Problematické boli aj vyjadrenia amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý uviedol, že Washington nemá žiadne námietky voči iránskym hráčom na MS 2026, súčasne ale dodal, že Iránci nebudú môcť priviesť ľudí s väzbami na Zbor islamských revolučných gárd (IRGC). Práve to je veľmi problematické, pretože takéto väzby by sa dali identifikovať aj pri iránskych futbalistoch či sprevádzajúcom personáli. IRGC je totiž masová paramilitárna organizácia a napr. dobrovoľnícka odnož Masídž má statisíce rezervistov, ku ktorým patria aj mnohí iránski športovci.