Dňa 15. mája 2026 uplynuli dva roky od pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica, ktorý spáchal v Handlovej sfanatizovaný umelec Juraj Cintula. Slovenský premiér vtedy prežil tento útok vďaka šťastnej zhode náhod, keď žiadna z piatich guliek nebola smrteľná. Slovensko sa tak vyhlo nestabilite, ktorá by v prípade úspešnej vraždy premiéra nasledovala. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že príčiny, ktoré k atentátu viedli, sa dodnes odstrániť nepodarilo a je pravdepodobné, že situácia sa bude iba zhoršovať. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Kuciak verzus Fico?
Likvidácia Fica ako politický program
Mediálna veľkovýroba Cintulov?
Kuciak verzus Fico?
Tak ako politický vývoj v minulom desaťročí ovplyvnila vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice z februára 2018, tak toto desaťročie ovplyvnil atentát na premiéra Roberta Fica. Akokoľvek bol útok na novinára v roku 2018 odsúdeniahodný, útok na premiéra mal oveľa závažnejší potenciál. Skúsme si totiž predstaviť, čo by sa stalo v prípade úspešnosti atentátu z 15. mája 2024. Po prípadnej smrti Roberta Fica by sa premiérom stal zrejme niektorý z jeho straníckych kolegov, možno Robert Kaliňák. Ak by sa mu však aj podarilo vládnu koalíciu v mesiacoch po atentáte udržať, je pravdepodobné, že by neustál politické krízy v nasledujúcom roku 2025. Vtedy totiž prišlo ku konfliktom vo vládnej koalícii kvôli dvom skupinám rebelujúcich poslancov, okolo Samuela Migaľa, resp. Rudolfa Huliaka. Strany Hlas-SD ani SNS nedokázali s týmito frakciami dosiahnuť kompromis a koaličná kríza vtedy mohla prerásť do zmeny vlády či až do predčasných volieb. Bez skúseností a autority Roberta Fica by sa vtedy vládna koalícia zrejme neudržala. Aj nasledujúce parlamentné voľby by v prípade smrti premiéra vyzerali úplne inak, pretože by zmizol „anti-Fico“ ako obvyklá téma volebnej kampane. Je tiež isté, že Smer-SSD by bez svojho dlhoročného lídra nedokázal získať toľko hlasov ako predtým a nasledujúce voľby by tak prehral. Následné politické zmeny by však mali v očiach voličov Smeru-SSD len minimálnu legitimitu, pretože by ich považovali za následok vraždy premiéra. Voči konaniu novej vlády by tak vystupovali ešte asertívnejšie než voči vládam Matoviča, Hegera či Ódora. Nová vládna koalícia by preto zrejme pristupovala k násiliu a reštrikciám a to by mohlo destabilizovať celý politický systém.
Zaujímavé je aj porovnanie reakcií na vraždu Jána Kuciaka a atentát proti Robertovi Ficovi. Rozdielny prístup bol vidieť najmä zo strany opozičných aktivistov a médií. Po vražde Jána Kuciaka vo februári 2018 začali ihneď šíriť pochybnú verziu o zapojení zločineckej organizácie Ndrangheta a snažili sa vraždu spojiť s osobou Roberta Fica. Naopak, po atentáte na premiéra tie isté sily vytvárali dojem, že útočník nemal nič spoločné s Ficovými oponentmi. Naopak, začali šíriť dezinformácie o vzťahoch Juraja Cintulu so Slovenskými brancami, s Maticou slovenskou atď. Do dezinformačnej kampane sa zapojili aj zahraničné subjekty, napr. BBC či Wikipédia. Veľmi zaujímavé je však aj porovnanie volebného využívania oboch atentátov. Vražda Jána Kuciaka bola očividne zneužitá vo volebnej kampani 2020, napr. prostredníctvom manipulatívneho filmu Sviňa, ktorý sa v kinách objavil tri týždne pred voľbami do NR SR. Nezdá sa, že by k takémuto zneužitiu atentátu pristúpil Robert Fico, hoci možno oprávnene diskutovať o morálnej zodpovednosti opozičných médií a aktivistov za šírenie protificovskej nenávisti. Dvojaký meter pri oboch útokoch možno vidieť aj v prístupe Európskej komisie. Tá vo svojich správach o právnom štáte spomína vraždu Jána Kuciaka ako zásadnú tému, avšak atentát na premiéra Roberta Fica uvádza len okrajovo. Ide pritom o ešte zásadnejšiu výzvu pre princípy právneho štátu. V právnom štáte treba totiž postupovať na základe ústavy a tá predpokladá politické zmeny prostredníctvom volieb, nie prostredníctvom streľby na predsedu vlády.