Ide o to, aby vláda, ktorá nezískala demokratickú legitimitu od poslancov, nerobila zásadné rozhodnutia. (noveslovo.eu)
Na Slovensku vo februári 2026 rezonovala tlačová beseda krajského prokurátora Rastislava Remetu, na ktorej sa vyjadril k viacerým trestným konaniam, najmä však k darovaniu vojenskej techniky Ukrajine zo strany Hegerovej vlády a úlohe, ktorú pritom zohrával exminister obrany Jaroslav Naď. Toto vystúpenie vyvolalo otázky o politickej nezávislosti prokuratúry, ktoré boli vzhľadom na argumentáciu prokurátora celkom oprávnené. Akiste si možno predstaviť právne dôvody, pre ktoré by prokurátor mohol konštatovať, že k trestnému činu neprišlo, ale populistické tvrdenia o „riadnom hospodárovi“ a „prakticky žiadnej škode“ medzi ne nepatria. Navyše, problém darovania stíhačiek vládou bez dôvery Národnej rady SR má nielen trestno-právny rozmer, ale otvára aj ďalšiu ústavno-právnu tému. Tou je ignorovanie demokratických princípov, ktorý sa prejavuje práve zásadnými politickými krokmi vlády bez dôvery od volených zástupcov.
Riadny hospodár a prakticky žiadna škoda?
Na spomínanej tlačovej konferencii prokurátora Remetu odznelo veľa tvrdení, ktoré by si zaslúžili polemiku a tá sa skutočne aj rozprúdila, najmä po tlačovej konferencii na ministerstve obrany. Sporné bolo napr. vyjadrenie prokurátora, že vláda nie je správcom majetku štátu alebo tvrdenie o nemožnosti techniku využívať. Celkovo asi najrozporuplnejším vyjadrením bol výrok prokurátora o darovaní stíhačiek Mig-29 a systému KUB, zvlášť keď prokurátor uviedol, že vláda konala ako „riadny hospodár“. Nie je pritom vôbec jasné, v čom sa ten „riadny hospodár“ prejavil. A keď prokurátor spochybňoval hodnotu stíhačiek vo výške asi 460 miliónov eur, zabudol vysvetliť, prečo túto hodnotu uznala aj samotná EÚ. Tá totiž rok po darovaní v roku 2024 skutočne priznala SR asi 46 % z hodnoty stíhačiek (asi 200 miliónov), a to z Európskeho mierového nástroja (EPF) – i keď v roku 2023 sa čakalo, že nám priznajú vyššie percentá. Na druhej strane je ale tiež možné, že „riadny hospodár“ prostriedky z EPF za stíhačky v budúcnosti nikdy nedostane. EPF je totiž mimorozpočtový nástroj EÚ s nejasným financovaním a v súčasnosti v ňom chýbajú zdroje, ktoré sa EÚ pokúša zháňať problematickým siahaním na výnosy z ruských aktív – s čím však majú niektoré štáty EÚ vážny problém. Pritom sa píše už rok 2026 a peniaze z EPF za slovenské stíhačky sú stále v nedohľadne. Je tiež zrejmé, že prisľúbená suma bude každý rok kvôli inflácii znamenať stále menej.
Zaujímavým argumentom prokurátora bolo aj tvrdenie, že „nevznikla prakticky žiadna škoda“ a že stíhačky mali „takmer nulovú hodnotu“. A keďže sa prokurátor snažil argumentovať, že išlo o bezcenný materiál, malo by vzniknúť podozrenie, že niekto mohol spôsobiť škodu práve Európskej únii: uviedol azda nejaký slovenský subjekt orgány EÚ do omylu, aby sa tie rozhodli za „bezcenný šrot“ zaplatiť skoro 200 miliónov eur? A uviedol do omylu aj slovenský NKÚ, orgán, ktorý tiež uveril, že nejde o „šrot“? Pri spochybňovaní oficiálnej hodnoty stíhačiek sa však prokurátor nevysporiadal s faktom, že v čase darovania lietadiel neexistoval znalecký posudok, ktorý by mohol byť dôvodom určenia ceny odlišnej od oficiálnej hodnoty, uznanej aj zo strany EÚ či NKÚ. Samozrejme, prokurátor si ho nemohol objednať sám, pretože v čase trestného konania už boli stíhačky na Ukrajine. Je ale otázne prečo si ho v roku 2023 nenechali vypracovať vtedajšie štátne orgány – potom by mali aspoň akýsi argument o „prakticky nulovej hodnote“. O darovaní našej výzbroje, vrátane lietadiel, sa pritom hovorilo dávno pred marcom 2023 a čas na vypracovanie posudku existoval. Navyše, v čase darovania sa Ukrajina neocitala v situácii hroziacej porážky, kedy by darovanie neznieslo odklad, ale práve naopak, pre Kyjev išlo o pomerne úspešné obdobie v priebehu vojny. Takže ani prípadný odklad darovania o niekoľko týždňov kvôli vypracovaniu znaleckého posudku by ju významne nepoškodil. Skôr to vyznelo tak, že minister obrany sa s odoslaním vojenskej techniky ponáhľal, pretože si nebol istý svojím zotrvaním vo funkcii (skončil v máji 2023) a tiež sa obával narastajúceho verejného odporu voči darovaniu techniky.