Rok 2026 sa v medzinárodných vzťahoch začal prekvapivo a nepriaznivo. Popri prebiehajúcich vojnách vo svete sa objavila ďalšia vojenská agresia, tentokrát vo Venezuele. Málokto pochybuje, že ide o protiprávnu vojnu s cieľom destabilizovať vládu v cudzej krajine a zmocniť sa jej ropného bohatstva. Práve to predstavuje aj problém pre zdôvodnenie agresie, a tak sa hľadá argument, že Nicolás Maduro bol nelegitímny prezident. Hlásajú to aj mnohí politici v EÚ, aby voči USA nemuseli pristúpiť k podobným krokom, aké prijali voči Rusku. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Boj USA o Venezuelu
Naratív o nelegitímnom prezidentovi?
Dilema pre politikov v Európe
Boj USA o Venezuelu
Ako je známe, v roku 1998 zvíťazil v prezidentských voľbách vo Venezuele Hugo Chávez s ľavicovým programom odstránenia dlhotrvajúcich sociálnych nespravodlivostí voči pauperizovaným masám. Súčasťou jeho programu bolo aj presmerovanie zisku z ropy z cudzích rúk do rúk venezuelskej vlády. Výsledky jeho politiky možno hodnotiť rôzne, od začiatku však bolo jasné, že sa dostane do konfliktu s domácou i zahraničnou oligarchiou, ktorá tradične z nerastného bohatstva krajiny profitovala. Už v roku 2002 prišlo k armádnemu prevratu, tzv. Carmonovmu puču s podporou USA, ktorý však neuspel. Po neúspechu prevratu sa pokusy o zmenu vlády v ďalších rokoch uskutočňovali najmä prostredníctvom metód tzv. farebných revolúcií. V minulom desaťročí sa tieto pokusy zintenzívnili, pretože sa zhoršovala ekonomická situácia, čiastočne kvôli chybám venezuelskej vlády, ktorej sa nepodarilo diverzifikovať ekonomiku a čiastočne kvôli tvrdým embargám zo strany USA a EÚ. Pokusy destabilizovať Venezuelu sa realizovali aj s pomocou paramilitarných jednotiek, prenikajúcich z Kolumbie. Navyše, Venezuela týmto problémom čelila i kvôli tomu, že prijala 5,5 milióna utečencov z Kolumbie, kde prebiehala občianska vojna. To viedlo k vnútorným napätiam, represiám a ekonomickým problémom, čím sa čoskoro sama stala krajinou, odkiaľ tiež ušli milióny ľudí.
Počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa v USA sa pokusy o destabilizáciu Venezuely zintenzívnili. Dňa 4. augusta 2018 sa pri slávnostnej prehliadke v Caracase uskutočnil atentát na venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Išlo o útok dronom naplneným výbušninami, ten bol však neúspešný a prezidenta sa podarilo zachrániť. EÚ vo svojej reakcii atentát vo Venezuele ako taký neodsúdila, a len veľmi všeobecne sa vyjadrila že „odmieta akúkoľvek formu násilia“ a vyzvala na „komplexné a transparentné vyšetrovanie útoku...“ Ďalším z Trumpových pokusov o zvrhnutie Nicolása Madura a prevrat vo Venezuele bola operácia Gedeon. V máji 2020 po mori vstúpila do Venezuely skupina žoldnierov z USA a Kolumbie, spolupracujúca s predstaviteľmi tzv. exilovej vlády. Venezuelské orgány však akciu potlačili a zadržali viacero osôb, vrátane občanov USA. Pučisti boli následne vo Venezuele odsúdení, americkí občania sa však vrátili do USA na základe výmeny väzňov medzi Venezuelou a USA v roku 2023.
Za vlády prezidenta Joea Bidena sa pokusy o destabilizáciu Venezuely zmiernili, hoci tiež úplne neustali, napr. pri protiprávnom zadržaní venezuelského diplomata Alexa Saaba. Po opätovnom nástupe Donalda Trumpa však úsilie o ovládnutie Venezuely opäť eskalovalo. USA zvýšili aj odmenu za dolapenie prezidenta Nicolása Madura na 50 miliónov dolárov, a to kvôli zámienke boja proti drogovej kriminalite. Súčasne skoncentrovali značné vojenské sily pri pobreží Venezuely a začali protiprávne útočiť na venezuelské plavidlá, pričom ešte v roku 2025 spôsobili smrť vyše sto Venezuelčanov. Samozrejme, americké tvrdenia o venezuelskej úlohe v obchode s drogami nepotvrdil ani UNDOC, Organizácia OSN pre boj proti drogám, ani Európska správa o drogách 2025, avšak ešte menej presvedčivo znelo tvrdenie o krádeži americkej ropy. Nakoniec dňa 3. januára 2026 zaútočila armáda USA na rôzne ciele v štyroch provinciách Venezuely a špeciálne jednotky uniesli prezidenta Nicolása Madura z krajiny. O udalostiach a ani o budúcom vývoji vo Venezuele ešte nie je dosť informácií, ale nemožno pochybovať, že prišlo k vojenskej agresii v rozpore s Chartou OSN.
Naratív o nelegitímnom prezidentovi