Vo viacerých médiách na Slovensku sa v auguste 2025 objavila séria informácií o protestoch v Srbsku a zvlášť o útokoch na Slovákov v Báčskom Petrovci. Niektorí opoziční slovenskí predstavitelia sa kvôli tomu dokonca obrátili na orgány Európskej komisie. V skutočnosti sú však situácia v Srbsku i postoje slovenskej menšiny odlišné od toho, čo vykresľujú uvedené médiá a politici v SR. (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa preto budem venovať týmto témam:
Situácia v Báčskom Petrovci
Rozpory medzi Srbskom a EÚ
Protesty a voľby v Srbsku
Situácia v Báčskom Petrovci
Popudom k škandalizácii v slovenských médiách sa mal stať incident na podujatí „Slovenské národné slávnosti“, ktoré sa konali 8. – 10. augusta 2025 v Báčskom Petrovci. Slovenské národné slávnosti je tradičné podujatie, ktoré sa koná každý rok v auguste v obci Báčsky Petrovec, kde tvoria Slováci veľkú väčšinu obyvateľov. Celkovo ide o oslavu slovenskej kultúry a identity v Srbsku, ktorá zahŕňa kultúrno-umelecké programy, výstavy, stretnutia a športové súťaže. Prvé slávnosti sa konali v roku 1919, v roku 1990 boli opäť obnovené a od roku 2009 vyhlásené za sviatok všetkých Slovákov v Srbsku. Počas podujatia v auguste 2025 však prišlo ku konfliktu, keď skupina aktivistov na verejnom priestranstve zavesila fotografie z opozičných protestov v Srbsku, čo viedlo k stretom s osobami z vládneho politického tábora. Išlo pritom o neoficiálnu akciu opozície, pretože s takouto politizáciou by organizátori oficiálneho podujatia nesúhlasili, zvlášť starostka Báčskeho Petrovca. Celkovo je nevhodné, aby sa Slovenské národné slávnosti politizovali vyvesovaním fotografií v takej polarizujúcej otázke, ako sú protivládne protesty. Podobným postupom sa totiž marí charakter podujatia ako sviatku všetkých, aj provládnych Slovákov v Srbsku.
V Báčskom Petrovci naozaj nešlo o spor srbských nacionalistov a slovenskej menšiny, pretože jej príslušníci stoja na oboch stranách vnútroštátneho sporu. Je dokonca pravdepodobné, že väčšia časť Slovákov v Báčskom Petrovci protivládne protesty odmieta. Aktivisti, ktorí fotografie vyvesovali, zrejme s nesúhlasnou reakciou účastníkov počítali, pretože Báčsky Petrovec je baštou podporovateľov prezidenta Alexandra Vučića. Starostkou je Slovenka Viera Krstovská, od roku 2017 členka vládnej Srbskej pokrokovej strany (SNS). Jej zástupcom je dokonca zakladajúci člen tejto strany. Dominanciu provládnych síl v Báčskom Petrovci potvrdzuje aj zloženie Obecného zastupiteľstva. Z volebného zoznamu „Alexandar Vučić – Báčsky Petrovec zajtra“ získalo v roku 2024 mandát 16 poslancov, prevažne Slovákov, zatiaľ čo z volebného zoznamu zjednotenej opozície iba 7. Po jednom mandáte získali „Slovenská demokratická liga“ a „Báčsky Petrovec proti násiliu“. Podľa výsledkov volieb teda veľká väčšina zastupiteľstva podporuje prezidenta Alexandra Vučića. Daný stav pretrváva už dlhšie a srbské provládne sily tak nemajú dôvod, aby útočili na tamojšiu slovenskú menšinu, ktorá volí v súlade s ich želaniami. Vo svetle uvedenej podpory treba pritom vnímať aj ďalšie incidenty, ktoré sa opisujú v slovenských médiách. Ak napr. nejaký anonym napíše v Báčskom Petrovci protislovenský nápis, treba sa pýtať, komu to prospeje. Kto by asi profitoval z nového „slovenského frontu“ proti srbskej vláde?
Skúsme si predstaviť analogickú situáciu niekde vo inde svete, napr. v ČR, kde žije mnoho Slovákov. Čo by sa stalo, keby tam počas Večera slovenských filmov začali občania ČR slovenskej národnosti, podporujúci opozíciu, vyvesovať fotografie z českých protivládnych protestov za slobodu slova? Je pravdepodobné, že by to viedlo k ostrej reakcii iných účastníkov podujatia českej i slovenskej národnosti, zvlášť ak by sa podujatie konalo v nejakom meste s provládne naladeným obyvateľstvom. Je tiež zrejmé, že z ich strany by nešlo o útok na slovenskú menšinu ako takú, a keby sa následne do celej záležitosti zamiešali slovenskí europoslanci za Smer -SD s rétorikou o útokoch proti slovenskej menšine, určite by to postaveniu Slovákov v ČR nepomohlo. Podobne to platí aj v Srbsku: ani tam nejde o národnostný spor a vytvárať zo slovenskej menšiny jednu zo strán vnútorného konfliktu je pre Slovákov v Srbsku nebezpečné. Na politickú inštrumentalizáciu celej menšiny by mohla doplatiť najmä tá časť miestnych Slovákov, ktorá sa verejne neangažuje.
Rozpory medzi Srbskom a EÚ
Polarizácia spoločnosti nie je v súčasnej Európe žiadnou výnimkou a je prítomná aj v Srbsku. Tam je situácia ešte zložitejšia, pretožev 21. storočí prechádzalo Srbsko komplikovanejšími zmenami než väčšina ostatných štátov Európy. Už v roku 2000 sa vďaka tzv. farebnej revolúcii podarilo opozícii zvrhnúť Slobodana Miloševiča a mnoho Srbov vtedy dúfalo, že to povedie k vstupu do EÚ a rýchlemu ekonomickému rozvoju. Srbi sa v tom čase usilovali o ústretovú politiku voči Západu: na Medzinárodný súd pre bývalú Juhosláviu v Haagu vydali Slobodana Miloševiča a ďalších predstaviteľov, akceptovali vyhlásenie nezávislosti Čiernej Hory v roku 2006, atď. V roku 2008 však s podporou Západu a proti vôli Srbska vyhlásila nezávislosť srbská autonómna oblasť Kosovo, čím sa otvorila Pandorina skrinka jednostranných zmien hraníc v Európe. Pre Srbov bol tento krok neprijateľný, pretože pri rozpade Juhoslávie v roku 1991 sa prijal princíp, že nezávislosť môže vyhlásiť len šesť federálnych republík bývalej Juhoslávie – iné územno-organizačné jednotky takýto krok urobiť nemohli. Keď však v roku 2008 vyhlásila nezávislosť autonómna oblasť Kosovo, objavila sa otázka, či má podobné právo aj Republika Srbská v Bosne a Hercegovine (BiH). Tam však Západ neoblomne trval na územnej celistvosti BiH. Princíp územnej celistvosti sa teda aplikoval vždy v neprospech Srbov, čo prispelo k rastu nedôvery Srbov voči Západu.