Rok 2026 je rokom agresií USA vo svete. Po relatívne úspešnej agresii vo Venezuele sa Washington rozhodol 28. februára 2026 pre ďalšiu agresiu, tentokrát v Iráne. Ako svojho spojenca pre útok si USA zvolili Izrael, ktorý má na svedomí genocídu v Gaze a aj po uzavretí „prímeria“ pokračuje v terore voči civilnému obyvateľstvu. Na celej agresii je však opäť najzaujímavejšia reakcia západného sveta. Tam síce formálne uznali, že prišlo k porušeniu medzinárodného práva, ale pokúsili sa čo najväčší diel zodpovednosti prisúdiť Iránu. Naopak, útok USA a Izraela zväčša ani len neoznačili za agresiu, o žiadnych sankciách voči USA či Izraelu nehovoriac. V podstate dali najavo, že ide o akýsi „gavaliersky delikt“, a tak pre EÚ bude v dohľadnej budúcnosti opäť hlavným problémom účasť ruských a bieloruských športovcov na blížiacej sa paraolympiáde (6.-15. marca 2026). (noveslovo.eu)
V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Agresia USA a Izraela
Blokáda jadrovej dohody s Iránom
Hanebná reakcia a budúcnosť Európy
Agresia USA a Izraela
Útok USA a Izraela na Irán, ktorý sa začal 28. februára 2026, nie je žiadnym prekvapením. Táto krajina s obrovskými zásobami nerastného bohatstva je pre amerického prezidenta zvlášť zaujímavá. Irán je však vítaným cieľom aj kvôli svojim zlým vzťahom s Izraelom. USA ani Izrael však pritom nevykonali žiadnu obranu v súlade s čl. 51 Charty OSN a útok Iránu voči uvedeným štátom bezprostredne nehrozil. Z hľadiska medzinárodného práva išlo teda jednoznačne o agresiu. Podľa čl. 3 rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 3 314 z roku 1974 sa za agresiu vyhlasuje aj: „Bombardovanie územia iného štátu ozbrojenými silami jedného štátu alebo použitie akýchkoľvek zbraní jedným štátom proti územiu iného štátu…“ Podľa čl. 5 ods. 2 tejto rezolúcie tiež platí: „Agresívna vojna je zločinom proti medzinárodnému mieru. Agresia zakladá medzinárodnú zodpovednosť.“ A takisto v čl. 5 ods. 1 sa uvádza: „úvaha akejkoľvek povahy, či už politická, ekonomická, vojenská alebo iná, nemôže slúžiť ako ospravedlnenie agresie.“ Agresia, ktorá sa začala 28. februára 2026, je zvlášť závažná i preto, lebo od začiatku priniesla množstvo civilných obetí. Nejde pritom len o skupiny rodinných príslušníkov, ktoré boli zabité spoločne s vysokými predstaviteľmi Iránu, ale aj o civilistov bez akéhokoľvek vzťahu k nim. Zvlášť otrasne vyznieva masaker v dievčenskej základnej škole v Minábe, kde prišlo k najmenej 150 obetiam a UNESCO to označilo za „vážne porušenie humanitárneho práva“. Paradoxne, tento strašný zločin sa v mainstreamových médiách Západu berie akosi na ľahkú váhu – stačí si ho pritom porovnať s ostrou kritikou ruských útokov na Ukrajine, hoci nie je známy žiadny útok, pri ktorom by ruská armáda zmasakrovala také množstvo školopovinných detí.
Agresia v Iráne sa pritom nedá odôvodniť ani cez mediálne často opakovanú tézu o výrobe jadrových zbraní. Irán bol aj v roku 2026 ochotný uzavrieť s USA dohodu o svojom jadrovom programe a obmedziť obohacovanie uránu. USA však neustále stupňovali požiadavky a nárokovali si i na obmedzenie nevojenského obohacovania uránu či zákaz balistických rakiet. Tieto požiadavky sa zdajú obzvlášť premrštené vzhľadom na fakt, že Izrael, hlavný nepriateľ Iránu na Blízkom východe, disponuje jadrovými zbraňami a nejaví žiadnu ochotu ich vývoj či hromadenie obmedziť. V takej situácii by bolo pre Teherán veľmi ťažké rezignovať i na balistické rakety. Avšak aj o týchto veľmi reštriktívnych požiadavkách USA prejavil Teherán ochotu rokovať a minister zahraničia Ománu ohlásil tesne pred agresiou ďalšie významné ústupky Iránu. Washington však ďalšie rokovania jednostranne zrušil svojou agresiou a dokonca je pravdepodobné, že rokovania iba predstieral, aby vytvoril dojem, že bezprostredný útok na Irán počas rokovaní nehrozí. Následne práve týmto nečakaným úderom zlikvidoval mnoho vedúcich politikov Iránu. Pre porovnanie, na prelome rokov 2021 a 2022 sa Rusi dožadovali rokovaní so západnými štátmi a Ukrajinou, k tým však pred začatím ruského útoku z 24. februára 2022 nedošlo – naopak, 19. februára 2022 na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii prezident Zelenskyj naznačoval, že Ukrajina by sa mohla znovu vyzbrojiť jadrovými zbraňami… Úplne opomeniem, že v Iráne svojou fatvou zakázal prípravu jadrovej zbrane práve Alí Chámeneí, náboženský líder, ktorý bol zabitý pri americko-izraelskej agresii z 28. februára 2026.